Tajomstvo 6.

Zrazu sa odo mňa odtrhol a povedal. „ Myslíš, že ma dáka hlúpa rakovina odradí, že mi zabráni aby som ta ľúbil a bol s tebou?  Tak to nie, to sa mýliš!!“

Nečakala som takú reakciu. Zlomil sa vo mne všetok strach a zostala len láska. Filip ešte pokračoval „ Nezáleží mi na tom, či si chorá alebo nie, či je deň alebo noc, či svieti slnko alebo prší... Jediné na čom mi záleží si ty a tvoja láska.
A ak by sa ti náhodou niečo stalo, keby si zomrela ja zomriem s tebou“ .....

 „Ľúb ma“ povedala som mu a pohladila som jeho krásnu tvár. Potom sme išli do chaty. Prišli sme tam spolu, držali sme sa za ruky. Hudba už nehrala.

Spolužiaci boli na chodbe a pozerali po nás ako po zjaveniach. Sa im ani nečudujem. Boli sme mokrí od sĺz, zničení, ale aj tak šťastní... Ja som mala Filipovu bundu a on bol len v košeli. Až tu som si všimla že mam ruky cele krvavé....ani neviem kde sa mi to stalo, ale teraz mi na tom nezáležalo.