Tajomstvo-koniec
Po chvíli vedeli všetci čo sa stalo. Vedeli omne aMartinovi, otom že ma Filip zachránil, aže sme teraz spolu. Prišla ku mne Peťa. ja som vedela že sa jej Filip páčil, ale tak, čo som mohla robiť.
Tajomstvo 5.
Ja, nečakala som to. Nevedela som ako reagovať, pozrela som sa naňho. Chcela som niečo povedať, no pobozkal ma. Keď prestal pozrela som naňho so slzami vočiach.
Tajomstvo 6.
Zrazu sa odo mňa odtrhol apovedal. „ Myslíš, že ma dáka hlúpa rakovina odradí, že mi zabráni aby som ta ľúbil abol stebou. Tak to nie, to sa mýliš. “
Nečakala som takú reakciu.
Tajomstvo 4.
Zrazu, ani neviem kedy sa pri nás zjavil Filip. Bol ako šialenec, vmesačnom svetle sa odrážala jeho krásna, dokonalá tvár plná odporu. Pozrel na mňa, ja som tam ležala, len vtielku, ruky som mala cez prsia. Moje oči boli plné sĺz.
Tajomstvo 1.
Raz, keď som bola na obyčajnom lekárskom vyšetrení, zistili mi niečo strašné. Mala som rakovinu. Zrazu sa mi zrútil svet, oznámili mi, že je to veľmi zlé, že mám nádor na mozgu. „Niéééé“ zakričala som „to nemôže byť pravda “ Zrazu nemalo pre mňa nič zmysel, láska, priateľstvo, rodina.
Tajomstvo 2.
Sedela som vtriede. Spolužiaci pomaly prichádzali. Všetci boli bezstarostný. Skoro ako posledný prišiel Filip.
Tajomstvo 3.
V autobuse ma už čakala Peťa. Peťa bola moja spolužiačka. Už veľa krát sa ma pýtala že čo sa so mnou stalo, že som sa zmenila. Nepovedala som jej to aani nikomu inému.
posledny....
Chcel ju, ľúbil ju, obdivoval ju, závidel jej. Tíško v úzadí ju ľúbil. Bol šťastný keď ju videl, bol šťastny za každý ďen čo mohol byť s ňou. Ale raz, sklamala ho.