Dievca

Dievca...

Mesiac svieti a zacina splietat myslienky v dusi. Telom sa chveju spomienky upate na cloveka, ktory svojim zjavom otvorilo branu do zivota so vsetkymi jeho kvetmi nedotknutymi...
Kracal opustenou alejou. V rukach citil tep zil tak zrazu divno tou tmavou stavou pulzujucich...
Dazd zacal padat a kvapky stekajuce po hrane tvare..zlahka padajuc na horuce dlane no oci neochvejne uprete do dialky...
Zrazu sa zjavila pred nim... Nikdy sa nepytala a nikdy nezobrala, no predsa ho ziskala a vzala so sebou... Stacil okamih a prisiel o svoj cely tak znami otukany svet...Okradla o istotu a priviedla na miesta o ktorych si myslel len ze su na druhej strane reality..
Vsetko sa zacalo hybat na strunkacha  pierkach...ktore mozu prekrocit pevnost murov...ale vola ostane...ustal?...mozno no neumrel...prestal zit a stal sa babkarom vlastneho zivota. To vsetko pre okamih ktori mozno nik nevedel pochopit..Ze presviedcal sam seba?...mozno...no on sa tak yvkupil a stal farebnou kvapkou...a tak nemusi hladet kazdy vecer na ohnivu gulu, ktora sa straca v temnych vodach a vychadza s novou nadejou pre...

---