Pozdrav, ako sa na slušného chlapca patrí

Vstanem a prejdem do kuchyne.

   - Dobré ráno, - pozdravím rodičov.

   - Ahoj, Michal, - odzdraví mama.

   - Ahoj, Michal, - odzdraví otec.

   Najem sa, vrátim do svojej izby, vezmem školskú tašku a idem sa vzdelávať do školy.

   - Ahojte, - odzdravím pri odchode.

   - Ahoj a maj sa dobre, - odzdraví mama.

   - Ahoj, - odzdraví otec.

   Vo vestibule nášho paneláku stretám pani poštárku.

   - Dobrý deň, pani poštárka, - pozdravím.

   - Ahoj, Michal.

   Ako prechádzam okolo obchodu, práve doň prichádza pani predavačka.

   - Dobrý deň, pani predavačka.

   - Ahoj, Michal.

   Hneď za obchodom stojí zmrzlináreň otvorená už od siedmej.

   - Dobrý deň, pani zmrzlinárka.

   - Ahoj, Michal.

   Cestou do školy som nútený prechádzať horšou štvrťou.

   - Dobrý deň, páni policajti.

   - Ahoj, Michal.

   A o chvíľu nato vidím aj známeho vlamača.

   - Dobrý deň, pán zlodej.

   - Ahoj, Michal.

   Následne k nemu pribiehajú páni policajti a obkľučujú ho. Počujem: „Ruky hore!“ a pomyslím si: Takto sa to nepatrí, páni policajti. Mali ste povedať: „Dobrý deň, pán zlodej, nedali by ste náhodou hore svoje ručičky?“ Pán zlodej by potom iste nepovedal: „A kurva, fízli!“ ale „Dobrý deň, páni policajti, isteže dám ručičky hore a veľmi rád.“

   Povzdychnem si a idem ďalej.

   Čoskoro vstupujem do školy.

   - Dobrý deň, pán školník.

   - Ahoj, Michal.

   Prechádzam do šatne a pozdravím spolužiakov. – Čaute, dementi.

   - Čau, dement, - odzdravia.

   Treba vedieť koho ako pozdraviť.

   Prezujem sa a po chodbe idem do svojej triedy.

   Cestou stretávam pani biologikárku.

   - Dobrý deň, pani biologikárka.

   - Ahoj, Michal.

   ... pani profesorku Náuky o Spoločnosti...

   ... pani fyzikárku...

   ... pani profesorku triednu...

   ... pani angličtinárku...

   Prichádzam do triedy a jediného spolužiaka v nej pozdravím: - Čau, Lajno.

   To je jeho prezývka.

   - Nazdar, Hovno.

   No čo, každý predsa musí mať nejakú prezývku.

   Ako áno, ako nie, začína sa prvá vyučovacia hodina. Do triedy prichádza pani matematikárka a všetci sa postavíme a povieme: - Dobrý deň, pani matematikárka.

   Ona odpovedá: - Dobrý deň, žiaci. Sadnite si.

   No a takto nejako to ide ďalej, až cez veľkú stretávku stretávam na chodbe pani riaditeľku.

   - Dobrý deň, pani riaditeľka.

   Pozrie na mňa ako na biedneho červa a ide ďalej.

   Teda páni, to je ženská! Tá si nepotrpí na žiadne zdvorilostné kraviny. Iste by som ju pozval na rande, keby nebola taká stará a nevychovaná.