Konkurz na kuchárku

Iste to poznáte. Služobníctvo a problémy s ním. Radšej sa o nich však viac nezmienim, len čo by som zdvihol hladinu žlče ako sám sebe, tak i vám.

   Zato vám dám radu. Keď robíte konkurz na osobnú kuchárku, dajte jej čosi pripraviť a sledujte ju pritom pomocou kamery ako som to spravil aj ja.

   O miesto sa prišlo uchádzať šesť žien a jeden muž. Nakoniec som prijal jednu pani, ktorá sa týmto zamestnaním živila už desiatky rokov a pracovala aj vo vychýrených podnikoch. Pravda, nie o nej sa vám chystám písať.

   Za zmienku stoja dva prípady. Jednej žene neustále vypadávali vlasy a zbierala ich po sebe. Najvtipnejšie to bolo pri príprave omáčky na mäso, keď ju nemohla dokončiť, lebo v jednom kuse z nej lovila vlasy. Hoci keď o tom iba píšem, zdá sa mi, že to nie je vtipné. Chcelo by ju to vidieť priamo v akcii.

   Ale ani tento prípad nestojí za nič v porovnaní s jednou mladou slečnou.

   Rozhodla sa navariť kotlíkový guláš. Najprv sa aj zdalo, že sa jedná o skúsenú, či prinajmenšom zručnú kuchárku. Načistila a nakrájala, pokým sa varilo mäso, pridala ich k nemu a potom i zeleninu. Jedlo mala zrejme už hotové, nabrala si z kotla na lyžičku a ochutnala. No a nemohol som uveriť, čo s tým následne spravila – vypľula to naspäť do kotla.

   Sprvu som chcel ísť za ňou a okamžite ju vyhodiť, keď mi zrazu došlo, že sa možno ešte pobavím. No a tak som ju nechať ďalej variť.

   Očividne znervóznela. Behala po celej kuchyni, až našla poličku s koreninami, všetky ich vzala a vrátila sa ku kotlu. Keď som zazrel jej tvár, neprestajne si čosi šomrala. Našťastie kamera nezachytávala zvuky, bol som ušetrený od nevznešených proletárskych vulgarizmov.

   Nasledovala scéna ani z nemej grotesky. Striedavo pridávala rôzne druhy korenia, miešala, ochutnávala, nadávala a vypľúvala – samozrejme, do kotla. Keď sa to opakovalo asi päťkrát, dala si pauzu, počas ktorej vrieskala a tlieskala rukami. Potom sa vrátila k svojim činnostiam a opäť sa zacyklila.

   Smial som sa jednak na nej samotnej a taktiež na predstave, že by ten guláš mohol niekto zjesť. Hoci ak by som bol tým niekým ja, nebolo by to vôbec smiešne.

   Slečna zrejme uznala, že guláš je definitívne zničený, preto začala tancovať. Tancovala jeden z tých moderných ghetto tancov, a tak som nevedel posúdiť, či jej to šlo alebo nie, nakoľko z tejto hudby a kultúry vôbec sa mi vlasy stavajú dupkom. Iste aj vám a preto túto strašnú tému radšej ukončím. Snáď ešte len podotknem, že tanec plynulo prešiel do spevu.

   Po asi desiatich minútach som stlačil gombík, ktorým som dával kuchárkam vedieť, že o chvíľu prídem ochutnať ich výtvor. V kuchyni sa rozblikalo červené svetlo a zahučala siréna.

   Pravda, ja som sa nikam nechystal.

   Pozeral som sa na ňu. Prestala spievať a už si len čosi šepkala. Takto prešla ku kotlu a zúfalo sa obzerala na všetky strany. Na niečo upriamila pohľad a prešla k tomu. Bol to čistiaci prostriedok na riad. Ho-ho-ho, pomyslel som si, keď ho vzala a úplne chladnokrvne z neho naliala do gulášu. Následne ho zamiešala, až penil ako besný pes a ochutnala ho. Tušil som, že ho naspäť vypľuje, ale nestalo sa tak. Gurmánsky si ho prevaľovala v ústach, výraz na tvári maximálne spokojný, až ho prehltla. Potom do kotla chrstla ešte kúsok čistiaceho prostriedku a zamiešala. Vzala naberačku, naložila mi na tanier a čakala.

   Pomyslel som si, že už sa nič zaujímavé nestane, a tak som šiel za ňou do kuchyne. Keď som tam prišiel, práve si počítala prsty na rukách. Narátala si ich desať.

   - Čo ste mi navarili? – spýtal som sa.

   - Guláš. Pravda, podľa tajnej receptúry. Má takú zaujímavú chuť.

   Jesť som ho v žiadnom prípade nemienil, a tak som ho najprv očuchal. Zatváril som sa zhnusene a povedal som: - Smrdí ako čistiaci prostriedok na riad, - hoci to nebola pravda.

   - No dovoľte! – ohradila sa mladá nádejná kuchárka.

   - Vy to necítite?

   Očuchala aj ona a povedala, že nie.

   - Tak dobre, - vyšiel som s pravdou von. – V kuchyni je kamera, ktorá všetko snímala.

   - Aha... – pochopila. – Tak to aby som radšej šla.

   Ani sa nepýtala, či je prijatá, pohmkávajúc si akúsi melódiu, pobrala sa preč.

   - Ale nie je to zlé, - povedala na rozlúčku.

   Sám toto jej tvrdenie nemôžem ani potvrdiť, ani vyvrátiť, ale služobníctvo, ktoré malo guláš na večeru, sa vôbec nesťažovalo.