OBRAZ V ZRKADLE

tajna laska...

Vchodové svetlo jej ožiarilo tvár,
krásne klišovito,
a ja som sa rozhodol,
že ju musím namaľovať.
Tam a teraz.
Abstraktný obraz,
prstom na jej bruško.
Keď prídeme k nej,
zarámujem ho v zrkadle...
Dve postavy,
obľahnuté tichom,
ktoré rušia iba opité kroky.
Vždy ma fascinovala obratnosť,
s akou žena cupká na vysokých podpätkoch.
Odtrhol som jej kvetinu,
mne neznámeho mena,
tú jedinú, ktorá nekvitla
a kvitnúť už nikdy nebude.
Po prekvapení prišiel úsmev,
po úsmeve bozk,
takmer autoritatívny.
Trvalo ďalšie tri úsmevy kým sme prišli k nej
a stovky vzdychov kým prišlo ráno.

Stojím v sprche,
oči uprene sledujú
jej obraz na zrkadle.
Premýšľam,
čo si pomyslí jej spolubývajúca,
ktorú nazývam Láskou,
keď ho uvidí
vedľa svojho...

---