Písmák Slzy... šťastia(?)
Smutný svet
Smutné večery
A smutný človek
To všetko zmeť
Nočné blúdenie
V potichlých uličkách
Lampy na mňa útočia
A mačky štekajú po sebe
Ako psy.
Anjel?
Keď ľudia zomierajú
Príde anjel
ktorý plače
A nedokáže sa pozrieť
Spomienky...
V časoch dávnych
keď ľudia pre mňa
veľkými boli
a ja som sa len smiala
Život (ne)ide ďalej
Slzy z očí sa jej zastavili
Pena prestala vytekať
A nám z očí dážď začal padať.
Koniec sveta a my
Rozlúčme sa s Koncom sveta
A krásne mu zamávajme
Ja sa nechcem
(Aspoň zatiaľ)
Šťastnú cestu
krutá bohyňa
Pachamama
Matka zeme
modlím sa a
Vek smútku a radosti
Vek smútku Slnečný deň sa mení v hrôzu Radosť dostáva spádPadá až na dno
Jej biedne trosky nevediaNič
Aľudia chodia bezduchoPlávajú dňami, snamiBez rozdielu
a radostiSlamené ozdoby vpoliHrajú svetromAvtáky sa bavia
Kto sa chce hrať, nech sa pohrá...
Len by som Vám chcela na úvod povedať, že to tématicky príliš nesedí, ale hádam to nebude robiť veľké problémy;)
boxér adieťa:
Kdeaký blbec by mohol mať dieťa. Ale bábatko. Ešte štastie,že môj kamoš boxér( preborník vsvojom obore )oktorom dnes písali vnovinách je celkom citlivý chlap azdá sa,že má dosť času. Jeho manželka je modelka apreto na bábatko veľa času nemá.
Symptómy realizmu
Pomalé tónySa mi rozznievajúVhlave
Všetko okolo sa smejeApredsa to jeLenFraška.
Svedomie
Lúče lampyPrenikajúOknom
Vločky ichZakryliSčasti.
(img src="http://foto.vivo.sk/gallery/330/thumbs/33040cd3e5505ee2.jpg")
poézia je hudba slov.
Pre Ašša - eSKa
Usmej saAj na mňaAuž sa neuhýbaj
Nekrič zdiaľkyZakrič mi to pri uchuBudem ťa počuť
Vyvliekaš saZo mňa ani ihlaA ja nie som niť
Však ty skrivíšTvár do úškľabkuApovieš mi tie slová
Óda na strach
strelená duša zakrákalaa vrana zostrelená samopašnými čerticami sa zrútila na zempriamo z výškynedopitého krčahupoloprázdneho (či poloplného. )od zostatkov ľudskej zloby.
A la prochaine
Počúvam pieseňmyslím na tebalen na teba ako ma pobozkáš keď ma zase stretnešniekde na stanicisa uvidíme a budemebez sebaseba dáme tomu druhémuchýbaš mi a tyto veľmi dobre viešraz sa usmejem a tvojúsmev sa roztopív mori mojich očí.
stodvadsať na osemdesiat
Koľaje spievajú pieseň o životektorý prežili s namibez nász diaľkydo diaľky.
Neodvratné
Papier zažiarilkrvavou farbouumierajúceho Slnkachytila som poslednú kvapku anapila sa z nejteraz umieram aj ja.
Hluchá
Prázdno v povetrí je počuť do diaľkyrozlieha sa v mojom okolívšetci kričiaja nepočujem.
V tme
Chladne sa usmiala alepotom sa predsa roztopil ten ironický úškrna ja som zistil ženie je až taká škaredámoja milovanátma.
Závislosť
prsty ťukajúdo rytmu hudbykeď nestihnúpočkajúna ďalšiu dobuešte pár slovpár tónovpár nádychov.
Ja sa spamätám
Vždy som myslela, že sa mi to sníva,ale práve nastala tá hrozná chvíľa. Jednoduchosť sa vytráca z môjho bytia. Utekám pred nimi, myšlienkami, a predsa ma chytia. Prestávam snívať, prestávam chcieť, duša mi kríva, telo tiež.
Milujem Slnko
Milujem slnko
ktoré sapráve vynorilo
spoza oblakov
Zatiaľ nie celé
Metafora
Mohutný hurikán zavyl od zlostiA roztrieštil ľadovec na drobné kúsky
Aj tak osamelú dušuKtorá bola na vrchole ľadovcaNezabil
Šťastná stála na kryheA usmievala sa na práve
vychádzajúce Slnko.
Viete, čo je...
Viete, čo je magický realizmus v reáli (reálnom živote). Predsa opitosť. ;).
Slzy slnka
Kvapkajú na mňa slzy slnka, ktoré sa skrýva za nepreniknuteľnou šedivosťou. Sedím v tichosti listov, ktoré hladia moju tvár. Tieň padol za mňa a nemá už nado mnou žiadnu moc. Prídem sem, na toto miesto, dýchať jar aj o rok, presne o takomto čase.
Láska
Prišla nenápadne Ani dvere si nežiadala otvoriť Nikoho sa nepýtala Proste vošla do sveta ľudí Niektorí ju vyháňajú Iní privolávajú Prečo sme takí rozdielni A nevieme ju prijať takú Aká je. Má svoju cenu A nechce od nás ani peniaze Rozdáva sa nám sama Z celej svojej duše Mali by sme jej za to venovať Aspoň jeden úsmev Láska. .
Radostné zmeny
Vtáky začali spievať Pieseň života Slnečné lúče prebúdzajú zem Pod mojimi nohami Maliari všetkých kútov vesmíru sa stretli Aby nakreslili na Zemi jar Jar plnú Západného vetra Ktorý mi už stihol rozcuchať vlasy Celú ma zmenil Od základov.
Na všetky strany
Slnko sa na mňa nepresne usmialoZima mu vytrhla mliečné zubyA trvalé mu ešte nestihli dorásťAle aj takéto štrbavé je miléA snaží sa lúčmi mi pozdvihnúť kútiky ústLebo miluje smiech a radosťAj ja milujem smiech a radosťA ešte milujem. Preto sme nerozlučná dvojicaJa milujemOno milujeA tak rozdávame úsmevyNa všetky životné strany sveta.
Dotyk
Župan sa omotal okolo nahého tela.
Vychutnával si každý dotyk, ktorý mohol.
Tak rád by bol viac než len obyčajný župan.
Potreba úsmevu
Usmejem sa na teba Aj na tebaA na teba by som nemohla zabudnúť A kto sa usmeje na mňa.
Nevedomosť
Kto sa čuduje Čo to zbytočne píšemTak nech mlčí Nič nevieKto so mnou súcití To je peknéA na čo mi to je Aj tak nič nevieKto ma chápe Ten je ďalekoTakže som aj tak sama A bezmocná POMOC.
Čakám
Chvíľková strata vedomia By mi len prospelaEšte k tomu prípadná strata pamäti By tiež nebola odveciAko to dosiahnúť. Bez ublíženia na duši. Prípadné informácie a návrhy prijímam non-stop a čakám.
STOP
Svetlo sviece Sa mi mihoce pred očamiTakže len dúfam v To, že ma to neoslepíOstatne, ani nedúfam OsameláPretože necítim nič Prípadne, cítim necitlivosť KONEČNE STOP.
Blázon
N O ZN Á O L O N Z B Z Á Á L Ž I M L B Ú O B R S T Á K K A L O V M E L O A S O B L B M V Í N P Á L É R Z O Á L B O N Z O B BN L L Á Á Z Z O O N N.
Mlčte!!
Prekrytá túžbou iných Stratená v bezrozmernostiNechápajúca súvislosti Unavená z bytiaStále sa pýtajúca A dozvedajúca sa odpoveďŽe na nič nie je objektívna odpoveď Všetko je subjektívne.
Dážď
Kvap KvapRozpršalo sa nad jedinou hlavouDopadlo na ňu milión kvapiekA stále sa im máliloKvapKvapNerozumejúca situáciiAni okolnostiam naokoloProste ničomuKvapKvapStále to monotónne kvapkanieJu priviedlo k šialenstvuA tak sa stala bláznomKvap.
Otravní ľudia
Otravní ľudia Otravujú ma Vyrušujú ma Z mojej samoty A ja nie som schopná Sa vtedy ľutovaťNemôžem nad sebou plakaťTak kde ste sa skryli. Ja takých chcem Chcem tých Ktorí ma budú Počúvať A chápať1, 2, 3 . 50 Už som napočítala Schovali ste sa Poriadne. Ako vás teraz NájdemJa nie som schopná.
Ako mačka
Raz budem mačka Alebo ako mačkaBudem vedieť uskočiť V tej pravej chvíliBudem vedieť očariť A zostatť neočarenáBudem vedieť padať Na všetky štyriBudem vedieť byť falošná A úprimnosť vložiť do neotvoriteľného priečinkaBudem vedieť. veľa vecí Ktoré budem využívať na úkor druhýchA budem nešťastná.
Úvaha
Premýšľaním sa ďaleko nedostanemMyšlienky sa mi krútia ani hadyA rovnako aj hryzú, škrtiaA sú jedovatéA citmi sa vari dostaneš. Máš pravduCity sú zradné ako prepadliskoKtoré ťa pohltí bezo zbytkuA neostane po tebe ani spálený popolTak čím sa mieniš riadiť. Ničím. Kombináciou rozumu a citov.
Šialená
Byť dobrým niekedy bolíOstať zlým sa nevyplácaLáskavosť v tomto svete je staromódnaEšte je tu nenávisť ktorú nechcemSny mi nezahoja všetky ranyŤažko sa žije v tomto sveteMožno raz nájdem východiskoAlebo sa poberiem k inému svetuZáleží na mne a mojej voľbeAle taktiež na mojich priateľochDúfať som ešte nezabudlaÚžas mi ale pomaly na tvári chladneŠtrbinou mi vniká chlad k nohámA šialenú bolesť cítim.
Ľudia
Presvedčaná o nereálnostiSi pospevujemA kráčam sem i tamSom neviditeľná pre zrak ľudíA tak som samaA nie šťastnáPospevujem si írske piesneKtoré znejú tak veseloA pritom sú plné bolestiAkí sme dobrí herciKaždý z nás trpíA tvárime sa ani hrdinoviaNevieme požiadať o pomoc-raduA chvíľkami sme aj zbabelciA v iných okamihoch sme deti bez domova Nevyznám sa v nás.
Klišé
Ďalšie klisšé sa vkráda do môjho života ja si to plne uvedomujemNo nie som schopná proti tomu niečo podniknúť len sa nemo prizerám vlastnému životuĎalšie veci sa pre mňa stávajú zbytočné a príliš zaužívané veď to sa mi stáva častoNačo je dobrá viera v sny ľudí lásku krásu a . to je jedno hoci ďalší človek trpí.
Vzývam
Vzývam mocnosti Neba aby prišli a pohltili ZemVzývam mocnosti Zeme aby sa nedali a pohltili NeboSejem nesvár a nenávisť po všetkých kútoch SvetaKtorý k záhube nepotrebuje ani moju pomoc.
Kamión plný prekvapení
Narazil do mňa kamión plný nevšedných vecíod závisti cez nechápavosť až k nešťastiuTaké zaujímavé veci mi priniesol a asi nebudem lakomáporozdávam každému naokolo aspoň kúštičekVeď sa nechcem radovať sama z cudzieho nešťastianebudem závidieť sama a budem sa s ostatnými tváriť nechápavo.
Mor
On začal moje telo rozkaldať od orgánov až po molekuly a atómyOn sa dostal až k tým najmenším časticiam ktoré neboli schopné mu vzdorovaťA miesto podľahnutia jeho návrhom sa radšej samozničili.
Porovnanie
Je človek aspoň niekedy úplne, ale fakt úplne šťastný. Neviem. Veľakrát som si myslela, aká som šťastná, ale potom sa to náhle zmenilo a ja som zažila šokUž nie som také dieťa ako sa občas tvárim, už nedokážem vždy nevinne vystaviť srdce každému špendlíkuRadšej sa stiahnem do svojej kobky a budem na jej dne mlčaťAle ešte stále vo mne časť dieťaťa je a to mi bráni toto všetko kľudne spraviťEšte stále nechávam do seba pichať ihlami a nechám "dospelých" tešiť sa nad zistením funkcie srdca ("Jéj, z toho tečie krv. ").
Ježko
Pritúlim k sebe ježkaNo a čo že má ostneMňa už dopichalo toľko tŕniaŽe toto mi už nemôže ublížiťA keď ho pritúlimHádam bude aspoň pár seknúnd šťastnýLebo potom asi umrieKeďže ho prešlo auto(života).
Dievča
Dala si dole okuliare. Nechcela si ich zamočiť. Už aj tak boli dosť umazané. Z neustáleho šúchania si očí.
Čarodejnica
Priviazala si šatku na krk. Tuho. Až neskôr si všimli, že to nebol len obyčajný uzol. Taký bol často vídať v stredoveku pri hone na čarodejnice.
Spánok
Nie a nie prísť k očiam a zavrieť ich. Stále musia čumieť do blba a dúfať v záchranu. On by prišiel a zavrel ich. (na večnosť.
Sedmikráska
Odtrhla som prvý lístok z kvetusedmikrásky. Má ma rád. Potom druhý. Nemá ma rád.
Ešte nie
Skáčem do všetkého po hlave. A zabúdam si ju chrániť. Potom sa vždy spamätávam. A niekedy to trvá.
Falošné úsmevy
Všade naokolo je len trpkosťA smutné či falošné úsmevyKaždý si kladie na tvár maskuPohrebnú zo starého EgyptaSkúsme sa odhaliťA byť sami sebouA nechať sa potešiť od ostatnýchA . To je zbytočnéAj tak niekto prídeA rozdupe nám úsmev na kašuA . Opäť budeme samiSom sama Zase.
Divadlo
Je mi zimaMám skrehnuté srdceNáchylné k puknutiuA rozlomeniu saNie na dve častiAle na milión častíSkúsi niekto po ňom buchnúťKladivom zlobyČi sa niekto príde pozeraťAko pukáTo bude divadloTo si netreba nechať ujsť.
Je tu jar
Jar prišla Zrazu, z jedného dňa na druhý tu bola Priniesla so sebou spev vtákov úsmevy ľudí A priniesla nielen viditeľnú jar Ale aj tú v nás. Je tu jar.
Posledný pohľad Zimy
Kruté paprsky Zima vysiela,farbí prekrásnu Jar do biela. Snívaš o vtáčom speve. Kam náš svet dnes len speje. Privrime oči,snívajme raz,Nech sa svet točí okolo nás.
Bolesť
Odmietam plniť zákonyTohto svetaUž ma nebavíSa prispôsobovaťA trpieťUž ma to nebavíJa chcem okúsiťOzajstnú radosťA šťastieA stále mi len Zbytočné slzyPadajú na papierKtorý je už celýSlanýA to všetko je zbytočné.
Strach z neznáma
Urobiť krok dopreduTo je o dosť ťažšieAko sa v mysli vracaťA premietať si spomienkyMinuléUrobiť krok a prekonať strachZbaviť sa úzkostiA objaviť nové krajeMnou ešte neobjavenéLen či to zvládnemA chcem to vôbec zvládnuťMožno ani nieMožno len nie samaNie kráčať nešťastnáAle s rozžiarenou tvárou.
Vznik Mŕtveho mora II.
Kvapla kvapka, vedľa nej druháAle to už poznáteA bla bla bla. Jednoducho je zbytočnosťVeriť, že niečo, čo môžeByť jednoduché a krásneBude jednoduché a krásneAké naivné.
Mihalnice
Prikryli mihalnice očiA dali chvíľku zabudnutiaPriam ju darovali dušiKtorá na nich kričalaUž od súdneho dňa.
Oslepené oči
Sliepňajúce oči v temnoteBoli ňou oslepenéA nedokážu vnímať kontrastyMajú to čo chceliVždy túžili byť oslepenéLen nie temnotouTaká drobná chyba. A že im to vôbec vadí. Prečo sa vlastne sťažujú.
Vďaka
Vďaka ti báseňVďaka že stojíš pri mneVďaka že do teba môžem vložiť všetky moje pocityVďaka že si sa objavila pri mneVďaka že po objavení si nezdupkala preč kvôli mojej hrôzeVďaka že som schopná plakať bez sĺz-plakať v tebe VĎAKA.
Škola života
Načo sa mám učiťVeď stačí aj môj životČo krok-to zakopnutieA pád na hubu(s prepáčením za výraz)Načo sa mám učiťNaspamäť poučkykeď mi ich životSám a dobrovoľne vtĺka(do mojej zadebnenej hlavy)Načo mám každé ránoVstať a ísť ďalejTak vysvetlí mi toUž konečne niekto(ďalšia otázka sa ozýva vesmírom) DONEKONEČNA SA VŠETKO OPAKUJE.
Otázka pre mňa
Prineskoro sa otáčame späťS otázkou v očiachČi sa nám podaríNeísť ďalejVybrať si inú cestuNa rozcestíKtoré je už mnoho rokovZa namiZbytočne tým míňame časAle nás to neodradíA stále sa otáčameA dúfameA otáčameA . To každý z nás poznáA načo nám je dobréPoznanieKtoré ignorujemeNačo.
Omyl
Prišiel raz do môjho života človekNeverila som muA on sa stal mojím priateľomPotom prišiel inýA ja som si myslela že môžem veriťA to bol omyl.
Šikovnosť
Uškŕňaš sa nad bolesťouDobre robíšLen sa jej vyhýbajUnikaj pred ňouObčas sa jej musíš uhýbaťAko kvapkám dažďaStále si schopný uhýbať sa. Tak si to so mnou vymeňAlebo ma aspoň nauč sa uhnúť.
ISKRA
Preskočila iskra Z jej očí do mojichNádherne jej žiarili Tak som sa na ňu usmial aj jaA celá zuhoľnatela.
Listy
Hŕba listov okolo mňa Ja sa v nich vôbec nevyznámAsi ani strom sa nevyzná V tých svojichKeď mu všetky Vypadávajú z náručiaA možno naopak Možno vieKtorý list Kam patríMožno mu je smutno Za ich hrejivou krásouRaz to zistím.
Zrkadlo
Ak o sebe pochybuješ, tak sa len obzri za seba a nájdi zrkadlo. Nie len také obyčajné, ale do zrkadla duší, ktoré tam čaká práve na teba.
Otázka
Prešťastná plačem.
A smejem sa tomu,
že si ani nerozumiem.
Zem
Chcem vlastniť celú Zem.
Celú, celučičkú.
Splní sa mi to. až keď sa dostanem pod povrch.
Mesačné lúče
Mesiac vystrčil svoje vševidiace oči spoza oblaku
a ja som bola odhalená.
Rozhovor
-Spi, ešte vážne máš čas.
-Ale ony prídu raz.
-Spi, iba február je.
-Keď to je bez nádeje.
Divné sklony
Vykopem jamu
a ľahnem si do nej.
Už navždy.
Vystriem ruku
Lodička
Lodička malá, svetom si pláva. Vietor ju nesie, ona sa zvezie. Z loďky sa pozrieš, za tebou miliardy lodiek. Keď život zmyslí si, vietor ju sfúkne.
Búrka
Obloha tmavne a vietor začína duť,
stromy sa pod jeho silou skláňajú.
Mraky tu zastavia, končia svoju púť
a ľudia zbabelí sa len z okien dívajú.
Vločky
Snehová vločka dopadla na zem
A tebe zamrzol úsmev
Druhá dopadla vedľa
A mne ochladlo srdce
Temno
Prechádzam sa po byte
Sama
Je tu tma
A ja sa bojím
Prázdna mušľa
Hukot mora prichádzal i odchádzal
V pravidelných intervaloch
Sedela na brehu sama
Všetky jej priateľky odplávali
Kvapky vody
Od tvojich úst sa odrážali kvapky vody. A ja som bol smädný. Tak som sa napil.
Rozprávka
Malé dievčatko menom Sára ide si po lúke plnej kvetov a trhá si jeden červený ako západ Slnka, jeden modrý ako obloha, jeden žltý ako hviedy a jeden sivý ako jej oči. Tie oči si hľadajú cestu pomedzi kvapky v jej tvári, tie oči si samé vedú dialóg, tie oči, pristihnuté nepripravené, tie oči, teraz zakryté vlasmi, aby boli menej viditeľné, raz obajvia čistinku vysnenú nielen vnútorným pohľadom, ale aj pohľadom ľudským. Ale to ja tu už možno nebudem, a teda vám nikto ani nedorozpráva rozprávku o malom dievčatku s menom Sára.
Rozprávka č.2
Hmla sa vznáša nad krajinou,
kde vyrieknutých bolo toľko slov,
kde všetci teraz utekajú
sebe i svojmu raju.
Za mysľou
Storaké myšlienky mihnú sa v hlave,objavujú sa mi vždy nové a . stále.
Tajomné predstavy o svete,o všetkom, o čom vy neviete.
Slzy stekajúce v mojej mysli,chcem, aby zostali, aj preči išli.
Nesplniteľný sen
Mihla sa nezmyselnosť z okaAle už sa nedala zastaviťTajomný výraz zosadol na peryKútiky úst ťahala k zemi príťažlivosťTá tiež pripútala k sebe srdceTajomné plné zákutí a predsa otvorenéLen si pripustiť ten hrozný ľudský citŽiaľTo nejde
Súbor malých vecí
Suché konštatovanie
Otvorené dvere (do tela)
Chladný vzduch cez ne prúdi
A ja som celá skrehnutá
Vznik mŕtveho mora
Kvapla slza
Vedľa nej druhá
Až vytvorili Mŕtve more spomienok
Samota
Chlebík túžby sa upiekol,
ovocie krásy dozrelo,
A presa sedela doma v kúte sama.
Tmavá jaskyňa
Rozbil sa kvapeľ
a slza z neho na mňa kvapla.
Vyzeral ako na kúsky roztrieštené srdce,
ktoré sa nikomu nechce zlepiť.
Príbeh lásky
Usmial sa a položil otázku.
Na jej tvári sa objavila sieť myšlienok.
A zostala potichu.
To bola tá správna odpoveď.
Zima
Na hlave mám trojcentimetrovú vrstvu roztopeného snehu,
vlasy zlepené ani Medúza.
Proste veľkolepá zima súčasnosti.
Realistický obraz
Kruhy pod očami,
líce a krk ožiarené slnkom,
ktoré pomaly zapadá.
Možno sa túto noc aj vyspí,
Nálada
Umenie nie je byť smutný alebo veselý, ale byť krásne smutný či krásne veselý.
Krv
Krv sa valí do hlavy, až myšlienky vyplaví. Červená brečka nevonia, už ti aj zvony zazvonia. Posledný úsmev nám hoď, a potom do pekla poď. .
Myšlienky
Je hmla
a ja mám myseľ zahmlenú,
nesneží
a ony si myslia, že mi hrôzu naženú.
Zmätok
Chce sa mi snívať odteraz,
naveky a stále,
aby sny zotrvávali v nás
a nešli nikam ďalej.
Samovražda
Stojím na moste
a uvažujem, či skočiť mám,
podo mnou len samá tma.
Nechajte ma. Kto ste.
Smrť
Prišiel ku mne strom smrti
a ukázal mi ovocie svoje.
Vravel mi:"Verím ti,
ty tu ešte vyhráš boje.
Žiaľ
Vyletela duša do oblakov
a roztiahla svoje krídla.
Môže konečne lietať.
Poprajme jej krásny lov,
Spomienka
Silou sa nič nezmôže,
nepomôžem si v tejto situácii,
smútok sa mi v hlave hlási,
ktože si ty, radosť, ktože.
Výkrik zúfalstva
Snívalo sa ti o kráse. TEBE. A KEDY. Ty, ktorý nedokážeš ľúbiť.
Noc
Snívaj svoj sen,
snívaj, kým môžeš,
snívaj, skôr než.
vstúpi ti ničiteľ snov sem.
Pesimizmus
Silnejší vyhráva, vravia viacerí.
A ja vravím: "NIE.
Neuskočím pred šelmou, čo zuby na mňa cerí. "
Z diaľky je počuť znenie.
Záblesk myslenia
Priblížil sa okamih Zabudnutia. Kedy to už bude. Nikto nevie. Len by stačilo Počúvať.
bez názvu
Verte čomu chcete Ja verím v to Že všetko je tu A predsa nie je Verím v obajtie Ktoré ťa zachráni pred pádom Až na dno Verím v neuveriteľné Ale katastrofa je to Keď prestávam veriť Keď neviem či som ja A či nie som sen niekoho iného Chcem plakať Ale ani to už nevládzem Môžem plakať od dojatia Lebo mám priateľov Ktorých mi všetci môžu len závidieť A či plakať nad tým Že sa mi chce plakať A neviem to vysvetliť Prečo nám duša vyteká z oka Vysvetlí mi to niekto Alebo budem ticho aj naďalej ňou Dušou kropiť rastliny Ich duše a tak tvoriť nový život Prečo sa naša duša zo zeme občas vyparí A vytvorí vietor A prečo som neschopná pochopiť tento svet Túto spleť myšlienok tvoriacich živé i neživé tvory Prečo vietor Teda moja vyparená duša mi rozhŕňa vlasy Spred mojej tváre a káže mi ísť ďalej A nenechať všetko tak Tak sa už Bože nado mnou zľutuj A daj mi všetky odpovede
Sama pre seba
Letím nad preplnenými hlavami Nad hradmi i vodami Kývam vtákom A smejem sa pomalosti slnečných lúčov Ja som tvoja záchrana Ale často i prekliatie Mňa sa bojíš Ale i miluješ Bezo mňa si život nevieš predstaviť A predsa sa ma chceš zbaviť Preto som tu. Len pre teba. Tvoja Myšlienka.
Lampa
Lampa svieti Nad mojou posteľou Chráni ma od strachu A dovoľuje porušovať pravidlá Lampa svieti Nad mojím životom Chráni ma od neznesiteľnej bolesti A dovoľuje čo chcem
JA
Asi si si zmýlil adresu Tu žiadna princezná nebýva Len ja Kto je to ja. Ja neviem Už zase sa tu objavilo Ale zatiaľ som to "JA" Nestihla prichytiť pri čine Ty hľadáš "JA". Ja tiež Tak to skúsme spolu Možno nám to pôjde Lepšie (Vieš. ).
PIESEŇ KRIKU
Tajomnosť zaprášila tú starobu Ktorá číha za prvým rohom Ktorá hádže nevinný úsmev Do sietí zúfalých rybárov Ktorí chýtajú duše Duše nás Zblúdilcov
SKRINKA
Kladivo posledný zatĺklo klinec Lep prilepil poslednú triesku Farba zakryla poslednú priesvitnosť Kov obalil poslednú možnosť dotyku Slnka Zem zakryla posledný cit Ale Tvory rozhrýzli drevo Zožrali bývalé telo Zem roztavila kosti A nezostalo nič Len tvoj pohľad zvrchu
Nenápadná beštia
Prichádzaš ku mne potichu, po špičkách, nenápadne. Zrazu predo mnou stojíš, ja to nechápem, tvárim sa bezradne. Vždy si nájdeš správnu chvíľku a ja mám slzy, nielen v očiach. Prečo si taká bezcitná a krutá.
Vietor vo vlasoch
Zapletajú sa ti vlasy Cítiš ten jemný dotyk Od slasti zavieraš oči Tvár nakláňaš Tešíš sa Niekto pochopil Cítil tvoju túžbu Po dotyku A nevysmial sa ti Miesto toho ťa poláskal A tebe to nestačí. (Chýba ti iný dotyk. ).
Farby
Modrá mi pripomína oko oko smútiace Zelená radosť žiariacu v trári trávy Žltá kúsok lúčov ktoré mi Slnko darovalo Červená kyticu vlčích makov ktoré s radosťou klonia hlávky Čierna tajomnosť zákutí ľudských Fialová nezbednosť fialiek chichotajúcich sa pod stromom Oranžová silu plameňov ohrievajúcich skrehnuté ruky Biela sneh ktorý stále chýba Ružová bláznivý svet ktorý si myslí že je dokonalý Hnedá stromy tíško šepotajúce do vetra A všetky dokopy. predsa dúhu (života).
Čary spánku
Spánok začal svoje čary Varí ich nad kotlom Plným snov Rozlieva ich do celého sveta Občas sa pomýli A kúsok vyleje aj mimo Priamo na bdejúceho pochábľa A ten sa potom bez príčiny usmieva Proste hotový cvok Len ho strčiť do blázninca A mať od takých podobných pokoj A potom nerušene zavrieť oči A dúfať že sa spánok nezabudne A kvapôčku naleje aj tebe Ale len keď spíš. Či chceš byť blázon.
Kolobeh života
Hádžem spomienku do koša. Ďalšiu. Už bude plný. Vysypem ho.
Život
Vlasy rozkonárené všetkými smermi, úsmev obtočený okolo hlavy, chuť prežiť život naplno. Žiadne zábrany, svet bez problémov, chvíľka pokoja v náručí myšlienok. Opäť len sen.
Úsmev
Dubové listy šuchocú pod nohami,háj spomienkok naokolo je starý,zdá sa mi. Pestrosťou sa mi chváli.
Ja sa zasnená usmievam,možno priskoro,alebo neskorovidím úsmev rán.
Zamyslenie
Ide si človek nocou,tou tajomnou spojenkyňou. Ide si do neznámaa vládne veľkou mocou. Nechápeš, človeče, o čo ide. Tvoja chyba.