Dravosť ľudí

Človek hynie za poznaním,

pod modrým oblúkom sa v dejinách vŕta ako krt,

túži po bohactve Zeme

a za každým rohom navrtáva malý ropný vrt.

Ničí seba, ostatných a celú prírodu,

ničí krajinnú sféru a miesto svojho zrodu.

Snorí po svete, aby objavil nevysloviteľnú a nekonečnú večnosť,

ktorá siaha ponad strach prekonať nekonečné diaľky času,

ktorá siaha ponad vyššiu ako najvyššiu ľudskú cnosť.

Cez zrod pohybu skĺzol do chvenia ešte nevypovedaných slov,

ktoré blúdia Zemou, vzduchom, vesmírom a tajomnou hmlou.

Chce poznať to, čo nepozná z nás nik,

chce vedieť ako vzniká z atómov hlasu krik.

Blúdi v mori veľkolepom, plnom korábov myšlienok a viet,

v hlave si vytvára obraz a z obrazu stavia vlastný svet,

v ktorom objavil strach kvôli štrbinám v priestore smrti a nekonečna,

v ktorom zistil, že každá hladina života nemôže byť vždy večná.

Bojí sa dňa a hodiny, kedy sa rozpŕchnu všetky jeho drobné častice,

v ktorých sa zrodí nové ticho veľkolepých myšlienok na rohu márnice.