V jednej izbe,

Dievča znelo oduševnene, chalan požívačne. Na jej vzdychaní bolo poznať, že toto nie je známosť na jednu noc. Muselo jej to sršať z očí. Pokúsim sa ju zajtra stretnúť.

Praha 21:58

Cigaretový dym má prvý krát výraznejšie poštípal v očiach- dôkaz, že som zase priveľa fajčil a primálo vetral.

Zatiahol som závesy na starých obitých oknách, ktoré dýchali socializmom, ich lak bol nasiaknutý nespočetným množstvom pachov ľudí, ktorí túto izbu vystriedali.

Chodbička s kobercom, dve oddelené postele s normálnymi vankúšmi, malá kúpeľnička, starý hnedý koberec a veľký kryštálový popolník, ktorý takmer žobral o ukradnutie.

Lagos 22:03

Posledné poldeci prinieslo so sebou jasnú správu- opitosť už strčila nohu do dverí a nie je možné zabrániť jej návšteve.

V malom prenosnom rádiu sa rozoznela pesnička „I’ve seen all good people” od Yes. Hneď mi zišla na um úžasná versatilita a čisté muzikantstvo tejto kapely. Veru, takáto hudba sa už dnes nerobí. Rock je mŕtvy a zostala z neho už len spomienka na časy, kedy sa kapely nebáli hrať zo srdca, ale zároveň aj uspokojovať davy.

Vzdychy z vedľajšej izby ustali a nahradil ich intímny rozhovor, z ktorého bolo rozumieť len každé desiate slovo. Ja...očí...išla si...dve plné tašky...čas.

Tokyo 5:13

Všetci proroci (okrem jedného) predpovedali princovi Siddhártovi dve možné cesty. Buď sa stane svetovým vládcom, spravujúcim rozsiahle kráľovstvo s neochvejnou spravodlivosťou, alebo či opustí rodinný život, odíde do bezdomovia, kde dosiahne najvyššie osvietenie, čím ukáže cestu ku šťastiu a spokojnosti mnohým ďalším bytostiam. Mladý princ však nevenoval hodnotám tohto sveta valnú pozornosť a je zaujímavé predstaviť si čo by bolo keby tak neučinil. Mohol dobyť, podmaniť si a podrobiť mnoho krajín. Jeho drobné osobné rozhodnutie zasiahlo neskutočné množstvo ľudí, ktoré by však bolo ovplyvnené aj v tom opačnom prípade.

Jeho otec z neho chcel mocného vladára.

Guatemala 15:21

Napriek pokročilému večeru mi zavolá rozhorčená pani. Očividne si zmýlila číslo. Nemám čas presvedčiť jej tvrdý hlas o opaku, lebo ma zavalí spúšťou obvinení, výčitiek a rečníckych otázok. Hovorí dýchavične a jej časté smrkanie so zodratým hlasom napovedajú, že hodnú chvíľu strávila plačom. Jej osočenia sú osobné a preto aj nutne vágne, takže nemám možnosť zaimprovizovať . Jej odzbrojujúca úprimnosť ma ohromí natoľko, že po jej výstupe nemám odvahu povedať jej, že to bol omyl. Počas telefonátu zase nenápadne vypijem poldeci.

Potom len ticho sedím a počúvam jej opakované- „Počuješ ma? Čo si teraz potichu, ha?“. Nakoniec zloží.

Napriek tomu, že som ju nevidel zapamätám si tento telefonát na veľmi dlhú dobu.

Jeruzalem 23:31

Pozitívni a príjemní ľudia ma vždy potešia, lebo sú takou raritou. Každý sa so sarkazmom, cynizmom na perách ženie za svojím, týmto systémom vštepeným, snom. A ako keby podvedomie vedelo, že nemusí byť ten pravý.

Popol z cigarety mi padne na koberec a v snahe ho zdvihnúť, ho ešte viac zababrem. Má veľmi jednoduchý, príjemný vzor, ktorý sa dokonale hodí k nálade tejto izby a ja ho takto špiním.

Na bielej stene visí čierno-biely obraz, ktorý v minimalistickom štýle znázorňuje domček, dva stromy a mierne oblačnú oblohu. Gýčový obrázok, aké bývajú v akejkoľvek hotelovej izbe na svete. Prečo ich sem dávajú?

Guam 7:41

V rádiu rozoberajú politiku, vtipne a ironicky opisujú postupy politikov. A je to na plač. Ich konanie je mnohokrát hodné posmechu a napriek tomu ich necháme, aby nás viedli.

Klasik raz povedal- „Ľudia by sa nemali báť svojich vlád, vlády by sa mali báť svojich ľudí.“

Bogota 16:44

Na ulici dnes žobral opitý indián. Ponáhľal som sa na stretnutie a nevenoval som mu veľkú pozornosť. Kľačal na chodníku kúsok od bankomatu a ľudia ho obchádzali, prípadne počastovali pohŕdavým pohľadom. O pár blokov neskôr som sa zastavil, otočil, vrátil sa a hodil mu do umelohmotného pohára, ktorý pred ním sedel, 100 korún.

Hanbil som sa ako pes.

Perth 5:49

Ďalšie poldeci. Vo vedľajšej izbe sa rozbehla hádka. Nejaký krik, nejaké nadávky, následné buchnutie dvermi a zvuk sprchy. Kto vie čo bolo príčinou?

Emócie vzplanuli a vášeň len z pred pár desiatok minút zmizla v stratene, aj keď sa s najväčšou pravdepodobnosťou vráti.

Dorazím fľašu.

Ľudia sú zvláštni. Cigaretový dym v mojej izbe hustne, ale mne sa nechce vyvetrať, aby mi sem nenalietali komáre a hmyz. Nech len zostanú mimo môj dosah. Aj tak by som mal nutkanie ich zabiť.

V rádiu sa úplnou náhodou rozoznie Rhuburb od Aphex Twina. Dobrá voľba. Z ulice sa ozýva tabuľovým sklom tlmený spev potúženej mládeže.

Niekto o pár poschodí nado mnou na nich začne ziapať.

Otvorím si ďalšiu fľašu a preladím na inú stanicu.