Pred polnocou

prológ

Pred polnocou,pred tou prvou polkou dna...som sa zobudil.Pozrel som na casomer ktory ukazoval ze je pred polnocou pred tou prvou plovicou dna.Hmm..prebleska mi tmou myslienka.Svetlo! Rozsvietim svetlo! No jasne potom aj nieco uvidim! Boa jeo,ze ma to nenapadlo skorej! Zazalo sa mi. Izba bola zrazu cela viditelna(to cela je ako celá ta nie cela ako by sa niekto OMYLOM mohol nazdavat.Tak!). Teda viditelna na veci na ktore sme vsetci zviknuty ze ich vidime! Prepadla ma druha myslienka.Zablesk uz nebol tak jasny,lebo som mal rozsvietene!Pomaly som pootacal hlavu okrzielok po okrzielku sa mi realita prestrihavala smerujuc k tomu co som chcel zocit.A tam to bolo! Lezalo to tam ako kniha na koberci! Zobral som tu knihu a zacal som.Trhat jednu stranku za druhou.Velmi pomaly! Pretoze neislo o akt samotny,ale islo o ucel zvuku ktorym sa ta kazda silou mocou braniaca sa, knihy drziaca stranka trhala.Potreboval som zaspat! Vedel som ze pokial nezaspim AQAP(as quick as possible),tak sa mi prihodi cosi strasne.A to som ani ja ,ani moje podvedomie,proste nikto (az na tie silou mocou sa knihy drziace stranky,ktorych nezaujem o moj problem ci skor neochota mi pomoct z danej situacie mi vlastne zachranovali zivot tym ze sa tak pekne ozvuceno trhaju day aaftr dej.Pred polnocou,pred tou prvou polkou dna som stihol zaspat!

---