Naladená

V odhodenom kabáte nájdem náhodné stretnutia s prepálenými papierikmi sa hrá vietor odnáša temné myšlienky sa kotúľajú po líci v podobe slaných pozdravov jari sa už snežienky nedočkali vykopali sa všetky staré hriechy maľované na zrkadielka naivne vyzerajúcich snár zaklapol svoje listy zelené babie leto vykúpané potočiar otočil kohútikom vytryskla tvoja neha zradne ma stiahla do víru kam sa uberám tam pôjdem vždy sám nie je nik kto to vie že krik a stony sú iba záchvevmi odchádzajúcej hmoty sa lepia na všetky idey aby ich vykrkvali do zlatistej podoby zapadnutého slnka ktoré sa kotúľa oblohou vyhodené z vrecák malých šarvancov naháňa ich strach to temné búšenie srdca že predsa že prišlo nahé krásne dievča z ich snov aby to bolo potom presne naopak vstúpili znova prvýkrát do kaluže zablátených smoliarov ukradnutý deň kam odišla si bosá tak blízka chveje sa tvoje ružové a aj tak vzdialená ako mesiac na oblohe chcem kúpiť všetky tvoje pozemky a záložné práva na lásku sa neopíja ani nebije sa pre ňu lebo trvá aj keď my sme odišli do iných vĺn sme ponorili svoje telá odovzdáme telám v dychtivých nádherách roztiahnutých rukavičiek zabudnutých na stole všetko sa okolo neho krúti zem hviezdy nebo v kúpeľni mi svieti tvoje oblé dlane zapreté do kuchynskej linky na ktorej rozvoniava milovanie v silnej káve zrnká prezrádzajú naše poznania usadenina rúcania slonových veží sa dotýkajú lúče nikdy navždy nie sú v tme ukryté parády vyladených strún konania

---