Zápal básnického čreva

No, my medici sme často duše nežné a citlivé a niektorí si to so sebou na šťastie-nešťastie nesieme so sebou. Keď máš niekomu bleskovo pomôcť, keď mu musíš páchať nepríjemné a bolestivé veci, musíš byť pragmatický. To ti proste umožní tie veci spravť. Ináč by to príliš bolelo. Inak - máme dokonca aj humor, ale ten je často taký čierny, že ním pacientov radšej nedesíme. Ak chceš vedieť, aké je to, keď som nepragmatická, prečítaj si "Rozhovor s prázdnymi očami" A dík za kritiky ;)

a že medici sú ľudia - čisto pragmaticky, bez snov a bez lyriky! V tvojom prípade si..... dokazal, že výnimka potvrdzuje pravidlo, až sa mi v hlbke mojej duše vynára otázka.... či si vlastne medik. Možno nie - a možno si ešte len nestihol ochorieť na chorobu - pragmatického medicinizmu. Takže sa drž nech nestratíš s Tebe vlastného - básnického čara.... TIP**

zápal básnického čreva - s tým sa dá prežiť :)*

tak draky ťukajú..:) ..užitočný poznatok..asi mam jedneho za dverami.:o)

...alebo si môžeš kúpiť skalpel a vyrezať si poetickú dečku z papiera ;). Aj ja ťukám ako drak, ale pero znie romantickejšie...

výstižné...asi si kúpim nové pero alebo klávesnicu :-) *

;) *

no pekne...