1 je moje obľúbené číslo (Aspoň niečo viem)

Na chvíľu odídem zo svojej izby
a hneď sa bojím.
A vždy keď zazvoní telefón tak mi zovrie hrdlo
a neviem kým byť.

Moje predstavy
ma naháňajú
a uháňajú
do kúta
a
všetko sa točí.
Dookola.

Moje priania
ma menia.
A ja zmenená
mám nové priania.
A moje telo funguje na báze inštinktu.
A moja myseľ funguje na báze zvyku.
A potom sa pýta moje meno môjho tela
''kto si'' a či ''možem vstúpiť?''
A tak sa osídľujem
odznova
a
opäť
a
zas.
A už som unavená
Zo striedania.

No, čo už....

Asi len to,
že sa bojím,
že raz sa niekto iný
spýta môjho tela
''kto si'' a či ''môžem vstúpiť?''
a bude sa chcieť podeliť
a ja nepoviem nie.
A budem v pasci.