Písmák Opäť o čosi ďalej
Usmej sa do tmy a povedz mi, kde si sa hrala, víla, keď si bola malá. Kde si spala. S kým si spala, keď si dospievala. Predsa sa už nebojíš ostať doma sama, vstať sama zavčas zrána.
Nothing but our universal love
The star has risen
after we opened the skies.
I named it the Sun of our heavens.
It warmed our bodies
Na americkej High School
Nevieš kto som
a predsa ma pozívaš na ples
príšer.
Počkaj, najprv si musím odrobiť
Červená..
Červený kočiar s dievčatkom
vo vnútri
tieni
na chodník,
Deadly tempted
Nikdy nebudes dievcatom z obalky, no ta tuzba je pokusitelna.
Odolas.
Nic viac.
Moja seriozna nalada sa mu nepacila. ,,Idiot'', vravim si v duchu. Nepozna ma. Vobec.
Domcek, stromcek, macka, kacka
Nikdy som nepostrehla,ze macky chrapu. A predsa. Cierna kopka na posteliv spalni narusuje ticho. A ja sa neviem sustredit,lebo to, co pisu v knihach nie vzdy plati v praxi.
1 je moje obľúbené číslo (Aspoň niečo viem)
Na chvíľu odídem zo svojej izby a hneď sa bojím. A vždy keď zazvoní telefón tak mi zovrie hrdlo a neviem kým byť. Moje predstavy ma naháňajú a uháňajú do kúta a všetko sa točí. Dookola.
Nazov? Zas? Neviem. Stale odo mna chcete nejake nazvy. Dajte mi pokoj s nazvami.
Ahoj viktor, ako sa mas. Nieje sranda, ze si si toto otvoril a ja by som ti takto mohla prezradit hocico co nechces vediet no nemal by si sancu tomu uniknut a to by bolo odo mna hunsne - a ty vies ze ja som prilis dobra dusa na take svinstva. Prilis dobra. Prilis dobra.
jefhowefnoewjaldjfhfbwgblasdnccabgjfkbkg_preco?
Lebo mal pohlad, ktory znepokojil -
v jeho ociach.
Pohlad ktory som milovala.
Lebo mal ruky, ktore nedotkli
Bezhmotné bytosti
Pokus sa rozbit nase tela
v diamanty
a roztrus nas po svete.
No nepovedz mi,
Ráno, keď dospela
Zobudila som sa po tom,
čo sa moje nahé telo
skotúľalo
dole z postele
Moje mokre vlasy, trava a hudba bez textu
Preco sa ma stale pytas, preco sa usmejem vzdy,ked sa ti pozriem do tvare po tom, co sme spolu polamali tolko laviciek pri jazere a po tom, co sme udupali tolku travu, ked sme sa tam neprestajne nahanali. a preco sa cudujes, ze presedim doma cele dni cakanim kym zavolas a v snehu pojdem do tvojho domu nechat odkaz na dverach, napisany na blocku z nakupu kvetov. . ze som tam bola.
About how the day started and about a cry
From the top of the flight and the wind in the mountainabove the branches of your treesbetween the river and the creek,there, where our place is,please,don't let go of my hand while we're there. I'm listening to diamonds sounding in the sawdust in the gardenin front of the house. Their glitter. I'm running awayinto the tunnel below the pondbefore it starts to rain'cause I love it's water and him in it.
O tom, ako začal deň a o plači
Z výšky letu a vetra v horách, nad konármi tvojich stromov, medzi riekou a potokom, tam, kde je naše miesto, prosím, nepusť moju ruku keď sme tam. Počúvam diamanty ozývať sa v pilinách v záhrade za domom. Ich odlesk. Utekám do tunela pod jazerom skôr než začne pršať lebo milujem jeho vodu a jeho v ňom.
zatancuj zeny
Slavna tanecnica udupala blato stovky ciest, kym si mohla umyt nohy vo fontane zo zlata a zatancovat pribehy vsetkych zien - rodiciek ludstva -ktore zvlnili jej telo v rytmoch historie,obety. A kazdy ohyb boku z myslienoknapisal par pismenna jej tvarna jej tanec o zenach.
Tanečnica
Nie, ona je tam,
ona sa tu díva.
Nie, nie je balerína.
Divá kráska z vína -
Človek ako boxovacie vrece
Možno mám chuť na kávu,a možno som sa opäť trochu sekla. No ten dom v Severnej Karolíne ostáva stále v mojej mysli. (Viete čo je to túžba. )A vlastne.
Môj muž
Pomalý, nespútaný prúd žiadostí. Žiadostivý, prudký návalradosti. Radostný, tak drsne jemnýdotyk. .
Môj kľúč
Snáď to nebude až taká srata, dala si mi toľko. Už dosť, už som veľká. Musím sama vedieť pre ktoré vrátaje vhodný ten malý, hlúpy kľúč,ktorým som. A bola VEĽKÁ POSTIELKA.
Odvrhnutá
Slabo som sa nadýchla, keď si ma vtedy hádzal do vodynepreskúmanej. A teraz mám nohy zapletené medzi riasamia dusím sa. Vtedyby bolo každé slovovysvetleniarovnézáchrannému pásu,no ty si mal ústa zalepené(vlastnou pýchou) Terazje už neskoro,už sa topím, bez nadýchnutiapokornetichobez slov. Tam,v hlbinách vôd šmátram rukou po svetle,po náznakochživota.
Zaodetí do šiat velikánov
Dlho som si myslievala, že tí ľudia zaodetí do šiat velikánovsú skutočnýmivelikánmi,no zistila som,že sú to len šaty čo ich nimi robia. A že pod vyšívaným plášťom zafírmisa chveje tá istá bledá pokožka,akú mám ja. Len tie zafíry. Tie sú skutočné,ich odlesk mi stále roztrasie kolenái keď už viem, že tá koža ktorú kryjúmá aj vyrážky.
Bojím sa
Keď som sa zadívala na oblohu,zľakla som sa. Nebola na nej jedna hviezdačo by ju rozjasnila. Bola noc. Autá vypli svoje svetlá predne, zadné,a žena v izbe zhasla lampua muž zatiahol záclonua bola tmaa ja som sa bála toho temna.
Mame
Áno mami, viem, že som ťa často neposlúchlaa že nieje všetko jak si chcela,lenže keby som ti vtedy neupŕchla,nebola by som tu teraz taká smelá.
...len tak o šťastí.
Chcela som vám povedať, že i keď nieje všetko ako má byť, . som spokojná.
Je zakázané snívať.
Stačilo mi jediné. Len aby ma miloval. Nemusel mi nič iné dokazovať, vždy zavolala každý deň ma čakal a ľúbil. Toľké šťastie.
keď dievča beží...a je koniec...
beží, ani sama nevie kam. chce uniknúť, no sama nevie pred čím. vravel jej, že nechce ostať sám, no ona stále iba beží. kľakol si ku nej, prosil ju.
...pocit...
a potom hudba unáša moje telo a útržky pohybov, ktoré zachytím v zrkadlách sú to, čo sa mi vynorí v mysli, keď si pomyslím na slovo . tanečná sála.
Podvedená
Nechcem tvrdiť, že je sviňa,
ale musím.
Keď piatky žije iba z vína
a to ma dusí.
Tieň
Kráčam chodníkom do diaľky,
pouličná lampa, moj tieň, štátne vlajky.
A stále mi tu chýba ten pocit radosti,
len chladný vietor fúka
Kritika1
Sú jak kŕdľe včiel, čo sa hrnú za kvetom,sú jak lačné mačky, ktoré myslia na mlieko. No kvet aj mlieko sú len povrch, forma, štýl,niečo, čomu každý ľahko uveril. Avšak kde má pôvod táto zmanipulovanosť. Kde sa jej tí ľudia stále toľko učia.
Horím
Vzbĺkol vo mne ohník,
plápolá.
Rozhoria sa kúsky popola,
plamene olizujú dušu mi,