Sen

Keď hrejivé lúče ranného úsvitu ,

pohladia moju tvár

a moje oči jas slnka pošteklý,

skončia sa krásne sny ,

sny v ktorých si iba ty.

No sny ako aj noc končia

a realita ako deň začína .

A ja zisťujem ,

že sen bol iba sen

a skutočnosť je celkom iná.

Dostáva sa mi krutej pravdy,

že my dvaja už nie sme spolu,

lebo naše chodníky sa rozišli

a mne ostáva srdce plné bôlu.

vždy keď ťa vidím ,

objať ťa chcem,

no po chvíly zistím, že nemôžem.

Hlboká priepasť nás totiž delí,

je plná smútku a sklamania,

aj keď dávno ,

v nej dve srdcia vreli.

Túto priepasť preskočiť chcem,

no keď sa mi to podarí,

zistím,

že to bol iba sen.