Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seTo tu už raz ...Bolo...
27. 06. 2001
5
0
1111
Autor
Lucienne
Poháňaná silou vlastnej deštruktivity
Škriabem sa
Po stenách
Vlastnej
Duše.
Tá tma,
Ktorú vidím pred sebou,
Ma už nedesí.
Ako ti mám pošepnúť do sna,
Že ťa milujem?
Viem, stačí zdvihnúť slúchadlo,
Ale...
Krok za krokom nevedomky sledujem
Aj najmenší tieň myšlienky
Zviazaná a prenasledovaná
Svojím strachom.
Krvavé škvrny na noci,
Poľahky identifikujem tvoje telo
Podľa nahorkastej chuti
A štipľavej vône
podobne pocity poznam, ale ty si ich uzasne preformovala do niecoho vynimocneho... az nemam slov... T
Mno trolik to mohlo mat viacej spad, plynut..a koniec mi trosku unika, ale skusim si to precitat este rano, ok? ;)
Inak ako spominali uz predo mnou - Naso, aj Matyjustin..a mne sa este straasne paci "ako ti mam posepnut do sna, ze ta milujem?" Az na to prides, daj mi vediet ;)
Matyjustin
27. 06. 2001Konstantinidisová
27. 06. 2001
niečo iné ako som u teba doteraz čítal. Ale nehovorím, že zlé. Nie. Pôsobivý (škriabať sa po stenách vlastnej duše...) postreh o sebadeštruktívnosti na základe citov.