Nedokončená báseň

Chcel som napísať báseň. V hlave som vytvoril jej začiatok.

Občas sa mi stáva,

že večer,

keď idem spať,

neviem zaspať.

A došlo mi, že je to odpad. Jednak, že to nemá tú peknú formu a taktiež, že jediné, čo som tým chcel povedať, sa dá vyjadriť troma slovami: Občas neviem zaspať.

            Malo to mať aj pokračovanie, avšak k tomu som sa nedostal, lebo som zaspal...

            Báseň mala mať aj svoju myšlienku, ale to je nepodstatné. Uvedomil som si iné. Že hoci mám čo povedať, neviem to vyjadriť, čo krásne vidno na vyššie zmienených štyroch veršoch. A tiež, že keď neviem niečo vyjadriť, píšem nezmysly okolo. Zatiaľ som to počul vravieť len o politikoch, ale očividne to platí aj u nás ostatných.