Pod rúchom spravedlnosti

Toto je začiatok mojho príbehu.Snažím sa z toho urobiť originálny svet.Je to svet Teraland.Má to veľa vecí zaujímavých i neuveritelných.Moja prvá poviedka,ktorá sa dá nazvať poviedkou.Snažím sa taktiež o to vytvoriť svet origninálny,jedinečný.Nech sa páči P.S: moje prvé dielo, ktoré sa dá nazvať poviedkou.

-"Nie to nemôžete! Nechajte ma! Moja žena. Deti! Čo si bezo mňa počnú! Vravím- do čerta pustite ma!!!" vrieskal chlapík na námestí pri fontáne v meste SailShare, vytrhol sa zo zovretia stráži a bežal smerom k žene, ktorá mala malé bábätko v náručí a po jej pravom boku zhruba 6 ročné blonďavé dieťa s modrými očami. Rodinka sa len prizerala ako sa ďalší dvaja strážny postavili do cesty medzi ňou a otcom. Ten vrazil medzi dvoch strážnych a tý ho bez ťažkostí udržali. Žene stekali slzy po líciach, malé miminko plakalo a dieťa s modrými očami nechápavo pozeralo na jeho otca ako sa na nich snaží dočiahnuť rukou len pol metra pred nimi medzi strážami. Prizeralo sa na to, ako jeho mama, plačúca podáva ruku svojmu manželovi. Ich ruky sa na malý okamžik spojili.
-"Kristína! Ja som to neurobil! Prisahám! Ja som nevinný!" takmer šeptavým hlasom nariekal otec s vlhkými očami, v ktorých sa objavila slza, stiekla mu po tvári a roztrieštila sa pádom na kamennú cestu pod ním.
-"Ja viem Márvin." ruky medzi ním a ňou sa oddelili
-"Ja viem!". Strážnici odtiahli muža od rodiny, spútali mu ruky lanom a sotili ho dopredu.
-"Hýb sa ty špina!" skričal strážny na otca dvoch detí, ale ten mu iba odpľul pred nohy čo však nemal urobiť, pretože jeho tvár sa stretla so strážnikovou päsťou. Muž sa zvalil na zem.
-"Vstávaj ty úbožiak!"
-"Volám sa Márvin a nie úbožiak..."vstal a premeral si strážnika od päty po oči, "pane!"
-"Tak Márvin. Niečo ti poviem. Urob to ešte raz a tvoja rodina bude čistiť tvoju krv a odpratávať tvoje mŕtve telo z tejto zeme. Jasné?"
-"Áno." Strážnik ho schytil pod krk.
-"Áno kto?“ Márvin rozšíril svoje nozdry, silno sa nadýchol a vydýchol nosom. Po medzi zuby mu vyšli slová:
-"Áno pane!"
-"To je lepšie! A teraz pohyb!" strážnik upustil zovretie a kopol Márvina do zadku. "Čaká ťa súd. A potom pekný chládok za mrežami."

-"Vinný!" zvolal sudca a udrel kladivom po stole.
-"Vinný? A za čo? JA SOM HO NEZABIL! MUSÍTE MI VERIŤ VAŠA JASNOSŤ! NEMÁM NIČ SPOLOČNE S VRAŽDOU VÁŠHO SYNA!" rozkričal sa Márvin po celej súdnej sieni.
-"Prosím utíšte sa pán Winderson! Tu nieste v hospode!"
-"SEREM NA VAŠE REČI JA SOM NEVINNÝ! NAČO BY SOM HO ZABÍJAL? JA SOM NE..."
-"Dosť pán Winderson! Stráže! Odveďte ho do väznice!"
-"Poď ty všivák jeden. Dostaneš čo si si zaslúžil!"
-"NIE POČKAJTE!" skríkol Márvin keď ho zdrapli ruky troch strážnych. Nahliadol do sudcových očí: "Ja som vášho syna nezabil!" Nastalo ticho. Sudca naňho zostril zrak:
-"Mal iba štyri roky." preniesol sudca pomaly. Prehltol slinu a zaťal zuby: "TY CHLADNOKRVNÝ VRAH! DO VEZNICE A ZVIAŽTE MU RUKY I NOHY!" nik sa nehýbal. Ani Márvin, ani stráže. Iba sudca prudko dýchal až mu hruď klesala a stúpala. "NA ČO EŠTE ČAKÁTE? CHODTE!" Stráže, omráčené náhlou zmenou sudcovej nálady sa trhli od ľaku a otočili Márvina čelom k nim.
-"Ja som to neurobil!" šeptavým hlasom dodal Winderson.
Stráže ho vliekli cez miestnosť von až po väzenie presne naproti súdu. Keď boli pred dverami do vezenia jeden zo stráži prehovoril k ďalším dvom:
-"Ja už sa o to postarám. Počkajte ma v hospode. Objednajte zatiaľ pivo. Ja tam budem za chvíľu. Ušetríme aspoň čas."
"Ok. Keď myslíš. Daj ho do cely a zviaž ho poriadne. Je to psychopat." dodal prvý strážny.
-"Presne tak. Úplný šialenec" potvrdil ten ďalší a spolu sa vydali preč od vstupu do väzenia smerom k hospode
-"Ja niesom PSYCHOPAT! JA SOM NEVINNÝ!" kričal Márvin z plných pľúc na strážnych.
-"Óó! Však jasné. A ja som sudcová žena." zasmial sa jeden z odchádzajúcich strážnikov.
Medzi tým ten jeden, ktorý ostal otvoril dvere do vezenia:
-"Oni ťa majú vieš kde. Kašli na to. Im je jedno či si vinný a či nie. Im ide o plat ako každému. Poď predo mňa a kráčaj dole."
Márvin spolu so strážnikom vstúpili do chodby, ktorá viedla dole po schodoch. Prvé čo zacítili bol zápach potu a moču, ktorý im zdvihol žalúdok.
-"Neboj. EH..Eh! Zvykneš si tu na to! Eh..." kašľavo upokojil strážny Márvina a postupovali dole k dverám, ktoré mali malé drevené okienko. Strážnik zabúchal päsťou na dvere.
"Steve! To som ja. Nesiem ďalšieho väzňa!"
Okienko v dverách sa otvorilo a v nich sa objavili sivé oči. Chrapľavý hlas prehovoril spoza dverí:
-"Ááh! Už zase? Počuj Marcus. Toto je už piaty za posledné tri dni. Čo sa to deje preboha?"
-"Neviem, ale čo viem je to, že musím ho dať za mreže. Tak otvor. Ešte na mňa čaká hospoda a nemám v pláne sa tu zdržiavať." Steve zasunul malé okienko vo dverách a otvoril ich. Keď boli dvere dokorán otvorené, Márvin si všimol že ten chlapík je plešatý, malý chudý a zrejme dosť starý muž, ktorý je tu u len na zamykanie a odomykanie dverí, no určite nie na to aby zadržal väzňov ak by chceli utiecť.
-"Ešte sú tu dve cely volné na konci chodby. Choď ho dať do jednej z nich Marcus."
-"Viem čo mám robiť Steve. Nemusíš mi rozkazovať." a vydal sa spolu s Windersonom na koniec chodby. Po jej stranách širokej na nich číhali oči a chmátali po nich ruky zločincov, ktorý už nikdy nezazrú svetlo sveta. Každý kto vstúpi do tejto väznice, už nikdy nebude slobodný.
-"Tak tu je. Cela 77. Pekné číslo. Moje obľúbené. U teba sa stane najhoršou nočnou morou." rozprával strážnik Marcus novému väzňovi a popri tom otváral mrežované dvere od cely. Cvakla zámka dvere sa otvorili a dovnútra vstúpili obaja naraz. Marcus vyťiahol lano a začal zväzovať Windersonovi ruky i nohy.
-"Ako sa voláš celým menom?" spýtal sa šeptavým hlasom Márvin.
-"Marcus Hoolighan."
-" Tak počuj Marcus Hoolighan. Pozri sa na mňa." strážny a väzeň si teraz hľadeli s očí do očí. "Ja... Ja som naozaj nič neurobil Marcus! Pomôž mi... prosím." Strážny sa pousmial dokončil zväzovanie rúk a nôh Márvinovi.
-"Neboj sa. Chystám sa ti pomôcť. Verím ti." a vydal sa smerom k mrežovaným dverám.
-"Takže ty mi veríš, že ja som nezabil sudcovho syna? A pomôžeš mi odtiaľto?" Hoolighan sa zľahka zasmial a zatvoril dvere od cely.
-"Áno verím...áno pomôžem. A vieš prečo priateľu?"
-"Prečo???" spýtal sa Márvin tak zaujato až bola jeho zvedavosť cítiť v ovzduší.
-"Hehe. Verím že si nevinný..."cvakla zámka do cely číslo 77,"pretože viem, kto vinným skutočne je!"

---