Realita? [1]

Budem sa snažiť pridávať čo najčastejšie.. :)

    Dvere do kúpeľne sa otvorili a Juraj vošiel dnu. Zavrel za sebou dvere, vyzliekol sa a šaty zahodil (ako zvyčajne) na zem. Raz ich z tade predsa zdvihne... možno. Vošiel do sprchy, otočil kohútikom, načo sa z kohútika vyvalila horúca voda spolu s množstvom pary ktorá sa ihneď zrážala na chladných obkladačkách a pomaly stekala dole. Primiešal trochu studenej a užíval si mnoho jemných prúdov vody, ktoré tryskali zo sprchy a príjemne pichali na koži. Rozmýšľal nad všetkým čo dnes v práci zažil, nad pokutou za jazdu bez pripútania sa cestou domov a nad nedoplatkom za plyn. Štyritisíc korún, čo sa všetci zbláznili? Myslia si že kradnú? Cez otvorené okno počul štekať susedovho psa. Ten hnusný všivavý zver mu išiel na nervy už pekných pár rokov (strávil pri jeho štekote mnoho príjemných bezsenných nocí). Zrazu štekot utíchol. To ho potešilo. Žeby konečne toho bastarda trafil šľak? Zostáva mu len dúfať že tentoraz je to definitívne a ten pes sa zase ne...

    Zrazu vtrhla do kúpeľne divná postava. Asi meter päťdesiat vysoká, hnedočerveno sfarbená koža, miestami pokrytá chlpami, hlava niečo medzi opicou a psom, žltočervené oči, vlnito-brčkavé svetločervené vlasy, postava mohutná, akoby svalnatá a držanie tela niečo medzi gorilou a človekom. Viac si toho nestíhal všimnúť (už toto bolo pomerne dosť na jeden pohľad). Postava sa divnou, rýchlou chôdzov začala pohybovať k nemu. Jedno bolo isté, človek to nebol. Ani opica. Opice poznal, tak čo to dočerta mohlo byť? Spamätal sa a začal konať. Pohybom ruky nastavil prúd vody na najhorúcejšiu, ten okamžite oslabol a získal teplotu blízku varu (aspoň jemu to tak pripadalo). Neváhal a namieril to tej kreatúre do tváre. Videl na jej tvári prekvapenie. Vykríkla hrdelným hlasom a začala si zakrývať tvár a telo, pomaly ustupujúc dozadu. Nevidiac kam cúva nacúvala rovno na Jurajove šaty ležiace na zemi (prúd vody zo sprchy ich samozrejme zasiahol a boli napité vodou), šmykla sa na nich a spadla dozadu. Juraj neváhal, pustil hlavicu z rúk (pri páde mu obarila nohy zozadu), vyskočil zo sprchy a utekal k dverám. Tá divná kreatúra sa medzitým pozbierala a začala sa stavať na nohy.

    Juraj vybehol z kúpeľňových dverí a začal utekať cez halu ku dverám vchodovým. Počul za sebou kroky, očividne sa tomu zvieraťu podarilo postaviť a prenasledovalo ho. Kroky boli stále bližšie. Niečo v hale, v celom dome mu nesedelo, ale nemal čas sa nad tým zamýšľať. Kroky sa približovali. Stačí dobehnúť von a všetko bude v poriadku, veril tomu. Pribehol k dverám do chodbičky, vbehol do nich a chcel ich za sebou zabuchnúť, lenže to sa mu nepodarilo, pretože mu v tom zabránila nejaká ruka ktorá ich zadržala. Bol si istý komu patrí. Zúfalo preletel cez chodbičku, priam cítil ako sa to po ňom naťahuje. Vchodové dvere sa mu podarilo otvoriť v behu, kým sa k nim približoval. Zozbieral všetky sily na záverečný finiš a vyletel z dverí... Bohužiaľ doslova, lebo zakopol o prah a natiahol sa pred dverami. Vlastne dopadol celkom šťastne - na koleno pravej nohy a obe dlane rúk (strašne ho začínali páliť). Ľavá noha, ktorou zakopol ostala natiahnutá za ním. Vedel že to je koniec.

    Díval sa do zeme a čakal čo bude. Počul kroky, ktoré tesne za ním zastali. Zavrel oči a priravoval sa na úder. Avšak nič sa nedialo, tak otvoril oči a pomaly, opatrne otočil hlavu za seba. Stála tam tá príšera, tesne za ním, ale nepozerala naňho. Pozerala sa pred seba, niekam ďalej. Obzrel sa tiež a uvidel to čo predtým nemal šancu spozorovať. Pred ním, na trávniku pred jeho domom stálo dvadsať ďaľších podobných kreatúr. Nebolo kam ujsť.

---