Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Čierny sen (samoty)

14. 08. 2008

1208

Autor

Aeternitas

............................................

stojím pripútaný k stromu,
okolo mňa kruh podivínov
a nikomu nevidím do tváre,

po holubovi posielam telegraf,
nech príde k tebe a prinesie
ti slová, ktoré som mal už
dávno povedať tvojej duši,

neustále na teba myslím,
srdce mi láme, že si s iným,
krv v žilách neustále vrie...

Skôr ako ma umučia nočné mory,
ako prebodne ma obetná dýka,
kým zhyniem ako baránok,
skôr,
skôr,
skôr...

než naposledy vydýchnem, ten
decht čo sa mi roky ukládal
v pľúcach,

než vytečie zo mňa posledná
kvapka krvi,

než predstavím si ťa znovu
a do nekonečna,

chcem ti povedať, že ťa milujem
milujem až na smrť a aj po nej...

........................................................................................................................................................................
venované samote

(ktorá je na svete s každým aj bez nikoho)

6 názorů

Aeternitas

17. 10. 2008

Dát tip

neviem, či ti prišlo avi, tak ho posielam ešte raz

ďakujem...na svete sú situácie, v ktorých o niečo volám, resp. žiadame, a nie sú zriedkavé, povedal by som, že su pomerne časté... no keď sa to spojí ešte s citovou stránkou človeka a niečo sa ho veľmi dotkne (osobne), ťažko to nesie...a keď v niečo verí a stále, stále, stále, po tom túži, svet okolo sa mení na sivú hmotu a pred očami ma farebnú dúhu svojho cieľa, ktorý sa vzďaľuje tak rýchlo, a on uteká, a predsa nestíha, v živote sú chvíle k radosti, ale aj k zaplakaniu, chvíle krásy a úzkosti, je to taká šachovnicová mozaika života. A čo konkrétne mňa prinútilo napísať takúto vec, prosím, to si radšej nechám pre seba, nerád by som sa tu takto "verejne" o tom vyjadroval, ďakujem za pochopenie a za prečítanie :)