Lístok nerozkvitnutého stromu

Kedy prestanem sa brániť skorým jarným vánkom?

Nechal si ma zatúlanú v spustnutých korunách nevynútiteľných dotykov,

len pier vnuknutie a ťarcha rúk vyniká

(späť zo šera ich dvíham hore).

Vždy kladiem dôraz na takt

a možno len bzučiaca žiarovka ma ženie ďalej v pulzujúcom tichu

k spoločnému tancu mestom tieňov nad obločným rámom,

k bielej stene nad posteľou - tam usmievaš sa,

pretekáš skrz snivé prsty,

cez dlhé noci

roztrúsené v nemých hrách o príčinách,

nevedno až kam.

Bosá ako malý, vždyzelený lístok nerozkvitnutého stromu.

Ako lístok, v ňom zabúda tkvieť čas,

lístok stromu, ktorý rastie v nás.