Choďte do hájika!

Hlas láskavý, pokojný a mäkký. Lebo pokojné slovo zostáva ako zrno v zemi. Krik je zrno, ktoré vietor ihneď odveje... Vypomáham si týmito vetami, aby som čo najlepšie vystihol posledný knižný počin slovenského básnika a prozaika Rudolfa Čižmárika. Vo vydavateľstve Remedium mu vyšla kniha V gaštanovom hájiku, ktorá je zbierkou viacerých noviel a poviedok. Názov je podľa prvej novely, ktorú sám autor už považoval za stratenú. Nestratila sa a po dvadsiatich rokoch našla svojho pôvodcu a aj svojich vďačných čitateľov. Venuje sa téme možno ošúchanej - štúdiu na strednej škole a rokom dospievania, prvým citovým vzplanutiam, avšak svojským ľahučkým rozprávačským štýlom, tým láskavým a pokojným hlasom. Nie je to čítanie ako Rázusov študujúci Maroško, Čižmárik nestavil na dejovú líniu, skôr sa venoval vykresleniu osôb, prostrediu a obdobiu svojej mladosti - rýchlo sa industrializujúca Bratislava a nároky, ktoré z toho vznikali pre celú slovenskú spoločnosť. Autor neprovokuje, neodsudzuje, iba zaznamenáva nastávajúce premeny okolitého sveta a prememeny v ňom samom.

Z ostatných poviedok o láske, hodnotách života a hľadaní ľudského šťastia je mimoriadne pútavo a vtipne napísaná Nevera, tien vernosti, kde sa Čižmárik doslova vyšantil v slovných hračkách a s neuveriteľnou ľahkosťou píše o veciach tragicky vážnych. Kniha je doplnená autorovými ľúbostnými básňami a sonetmi z jeho predchádzajúcich zbierok, čo knihe ako celku dodáva osobitný punc šarmantne dokonaného diela. Po prečítaní knihy iba jedno odporúčanie: choďte do hájika! :-)