Nikdy som nevedel pochopiť

Táto báseň ma napadla, keď som sa díval do profilu ani neviem, ktorého užívateľa tohto serveru - právnika.

Prečo všetci chcú byť právnikmi. Aj ja aspoň v dobách, keď ostatní ťahali káčerov na špagáte a na štyroch kolesách keď niektorí hrali v parku hru na otca a na mamu, prípadne na doktora a na pacientku. Vtedy som sníval, že bude Perry a možno aj Mason, že zachránim nevinných spod šibenice, a vraha nechám padnúť dole. Potom však ani neviem prečo, všetko sa zmenilo, možno pre ten telefónny zoznam, pre tie tituly preto, že právnikov je veľa ! Vo svojich detských pochabých myšlienkach začal som vravieť, že nie - ja budem iný ja budem lavník a pôjdem študovať lavo, lebo na právo už ich chodí mnoho. A potom, keď už som mal desať a matka zistila, že stále snívam, že stále chcem študovať to čo sa nedá prišla holá realita, ešte si pamätám, ako mi slze tiekli a začal som naivne vravieť, že budem ministrom a zavediem nový odbor - lavo, že ja to zmením - a hotovo, veď predsa ma neodradí taký detail, že to vôbec - není. Dnes už mám tridsať, a stále som nič nezmenil! A všetci chcú byť tak ako vtedy, keď som bol malé dieťa, len ja stále verím, že raz - sa to zmení.

---