Anjela nechytaj za krídla. Je to neslušné a bolí to.

...tak trochu drsnej romantiky vyhrabanej kdesi z puberty...

Anjela nechytaj za krídla.
Je to neslušné a bolí to.

Anjela pripľuli
za krídla o dvere.
Zvraštená tvárička,
cesta až do útrob,
ruky má drevené.

Nechytaj košieľku.
Prešla ňou prašina.
Franforce.
Nevejú
cestami kryštálov.
V lone ho omína.

Za krídla kúpali stuchnutú obliečku.
Kostrnky do zubov.
Páperie pod sviečku.

Je to až posvätné :
poštekliť pľúcami,
obaliť žalúdkom
strach medzi ......

Neslušné výrazy derú mu pokožku.
Údy sa vzbúrili.
Skonali na lôžku.

A bolí to.

Vo vlasoch.
Bez očí.
Na šiji.
Korienky, cibuľky tiež zbrane zložili.
Po chvíli.

Anjela mučili myšlienky.
Spotený budí sa.
Do plienky.
Spomienky.

Nechytaj jeho krik.
Aj ten je boľavý.
V zúfalom poryve kopne ťa do hlavy.

Za krídla schovaj sa a vyčkaj pravú chvíľu.
Anjel sa otrasie a nájde novú silu.
Je to tak prostučké.

Stačí sa nedotýkať.

Načo naň poľuješ ?
Načo sa s ním stýkaš ?

Neslušné zákony uspia ho naveky.

Chcel si to ?

Zajtra je taký deň, čo mení obleky.

A bolí to.
A bolí to.

---