Nikdy nie je neskoro

Smejem sa
aj keď mi je do plaču
už nechcem márniť čas nad
prázdnymi slovami
gestami
čo denne miešajú
moje pocity do masy niečoho čo neviem definovať
a bez ostychu
po nich šliapu

som znechutená z večného boja
.
vzdávam sa

úplne obyčajne

všetkého

iba seba nie

chcem  žiť
vnímať svet otvorenými očami
bez obáv
bez strachu
z pádu
z neistoty citov
upriamených na seba

chcem sa ráno
usmievať
na tvár
čo uvidím vedľa mňa

alebo iba tak

že
našla som seba

veď život mi nikto nevráti
predala som z neho veru
bez rozmyslu
príliš

bez handlovania

neskúsený predavač

bolí to kdesi
hlboko
ukryté v mojom vnútri
a gumu života si
musí preskákať každý sám

chvíľu vydržím

veď viem, že
po štvornožky
sa dá nielen chodiť

ale i postaviť dom

videla som, že
vôla človeka je nevyčerpateľná

a

to neskutočné prázdno
mi už nebude ťažiť dušu

lebo

nedovoľuje dýchať
a dusí
vo dvojici oveľa viac
ako keď
je samo

.

bála som sa
dnes
už viem čoho

---