Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se!!!.
10. 09. 2001
0
0
1204
Autor
Cowboy
Tvár v zrkadle sa čudne škerí
zrazu neviem, na ktorej som strane dverí,
či som von a dnu je všetko v pohode,
alebo vonku svieti slnko
a ja sa doma brodím vo vode,
v brečke, čo vyteká z tmavých zákutí,
čo podmýva základy, kým sa všetko nezrúti,
a ja sa snažím podopierať steny,
s pocitom, že zrazu sú všetci slepí a nemí,
pritom viem, že môžem za to aj ja,
keď v panike vykrikujem čo nás rozdeľuje,
a zabúdam na to čo nás spája !!!
Nazdar Bezejmenny, musím s Tebou sčasti súhlasiť, aj keď výraz "strašne" nieje celkom namieste. Ja som rád, ak tam niekto nájde aj odraz seba, tak ako mňa poteší ak nájdem odraz svojich pocitov v básni niekoho iného.
Ja sa necítim byť básnikom, ja píšem hlavne čo prežívam a čo zo mňa vylezie v podstate samo. To, že sa tam mihne aj nejaký veršík, to umožňuje potom aj tým druhým aby boli schopní to prečítať. Preto toho nemám veľa napísané, tvorím len sem tam. A píšem tak ako píšem. To, že sa prezentujem na písmakovi, je len túžba môjho spisovateľského ega dokázať si, že sa viem aj takto vyjadriť, a bežne to o mne ľudia nevedia.
Ešte k tejto veršovanke. Je to jasne prvoplánové, pretože to bolo napísané konkrétnemu dievčaťu, ktoré ma púšťalo a pustilo k vode (alebo brečke?) a doteraz to čítala len ona. Ale akosi som sa rozpísal, budem končiť.
Dík za hodnotenie, Bezejmenny a musím uznať, že Ty píšeš naozaj dobre.