Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seDonaha
Donaha
Vyzliekam svoju dušu
v príbytku
bez ústredného kúrenia
na predmestí
v manzardke
na štvrtom poschodí
v činžiaku bez výťahu
uprostred polochladných
bielosivých dlaždíc.
Len Ty, koberec a moja duša
a napoly dopitá fľaša
v byte bez okenných rámov
skla a ticha
rozlievaná v tempe
nočného prievanu .
A vtáky ticho sedia
na hrdzavom parapete
a dívajú sa na nás
krútivým pohybom
nechápajúc
červenými očami – na nás bláznov
očia.
Donaha
a dvoch perutí
do kryštálu
z kamenných sutí
cez písmená - slová
vylievam sa Ti
do dlaní
a ešte hlbšie.
Hovorím to, čo nikomu inému
ani neviem prečo?
Možno práve pre tie kvapky
tajomného moku
nalievaného
skrze
zahrdzavené oká
dreveného sita.
Vylievam sa Ti
celučičký – celý
ani menej – ba ani viac
tak sa zo mňa - napi prosím !
A daj šancu
mojim krídlam
lietať znovu !
Láska prosím – ver mi !