Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seananás
25. 11. 2009
9
2
1603
Autor
Aššurballit
mínus deväť mesiacov. som len alternatíva svojho ja. som jeho budúcnosť. beží mi v hlave a neviem sa toho zbaviť. šoférujem. všade naokolo padla beloba. za svetlami nevidieť nič. jednou rukou sa opieram o volant druhou preraďujem rýchlosť. lakeť sa jej úchytkom dotkol. neuhla.
rozprávala ďalej. prúd slov o počasí.
mechanicky som odpovedal. kýval hlavou. okom som sledoval tachometer.130. spoza svetiel sa vynorili ďalšie svetlá. benzínka.
dal by som si kávu.
pil som kávu.plus mlieko a dva balené cukry. ona sa na mňa pozerala ako pijem tú kávu. nemala na nič chuť. hovorila, že je jej zima. chápal som to.
mínus deväť. natiahla ruky smerom k môjmu hrnčeku.
môžem si zohriať ruky?
pustil som ho a ona si ho posunula ku sebe. držala ho oboma rukami. stále hovorila o počasí. akoby ani nezatvárala ústa. zívol som. potom znova. kávu už nedržala. pritiahol som si hrnček späť ku sebe a odpil si.
všetko na okolí bolo žlté. len predavač bol biely s červenou šiltovkou. pôsobil unavený akoby nespal. 1,30. za chvíľu bude ráno.
káva ma po pár hltoch zahriala. rozopol som si zips na bunde. ostala polovica. žena oproti mne stále rozprávala o počasí. jej ústa boli otvorené stále viac. pôsobila ako had snažiaci sa prehltnúť ananás.
plus 25. až dodnes som nikdy nemal ženu. teraz som chlap. leží vedľa mňa a plače ako po znásilnení. som len alternatívou svojej minulosti.
nemohol som sa zbaviť myšlienok. odišiel som na záchod. ona tiež. smrdelo to tam šťankami. aké prekvapenie? tak som sa rýchlo vyčúral a snažil som sa pritom dýchať čo najmenej. podarilo sa mi to spraviť presne o tri minúty skôr ako nej.
počkal som ju v aute. zips na bunde som si zapol. keď prišla mala ústa už cez pol hlavy. rozprávanie o počasí prekladala hvízdaním zvučky zo správ o počasí.
naštartoval som. auto. motor na druhý krát naskočil. zapol som svetlá, kúrenie. vyrazili sme. cítil som sa o trochu sviežejší. rukou som si poklepával po volante do zvuku jej hvizdania. a prikyvoval som oveľa aktívnejšie ako predtým. v spätnom zrkadle som videl stále väčšie ústa. postupne zakryli celú hlavu. potom prsia. a potom aj zvyšok.
zrazu pri mne sedeli obrovské namaľované ústa, rozprávajúce o počasí. snažil som sa sústrediť na jazdu. už asi štvrť hodinu som nikoho nevidel. veľké ústa si lascívne oblizli pery.
ta hmla je príšerná. povedali.
a mne napadlo.mínus trinásť. žena utopená v jazere sa mala stať matkou. som alternatívou ničoho.bez minulosti pre budúcnosť.
rozprávala ďalej. prúd slov o počasí.
mechanicky som odpovedal. kýval hlavou. okom som sledoval tachometer.130. spoza svetiel sa vynorili ďalšie svetlá. benzínka.
dal by som si kávu.
pil som kávu.plus mlieko a dva balené cukry. ona sa na mňa pozerala ako pijem tú kávu. nemala na nič chuť. hovorila, že je jej zima. chápal som to.
mínus deväť. natiahla ruky smerom k môjmu hrnčeku.
môžem si zohriať ruky?
pustil som ho a ona si ho posunula ku sebe. držala ho oboma rukami. stále hovorila o počasí. akoby ani nezatvárala ústa. zívol som. potom znova. kávu už nedržala. pritiahol som si hrnček späť ku sebe a odpil si.
všetko na okolí bolo žlté. len predavač bol biely s červenou šiltovkou. pôsobil unavený akoby nespal. 1,30. za chvíľu bude ráno.
káva ma po pár hltoch zahriala. rozopol som si zips na bunde. ostala polovica. žena oproti mne stále rozprávala o počasí. jej ústa boli otvorené stále viac. pôsobila ako had snažiaci sa prehltnúť ananás.
plus 25. až dodnes som nikdy nemal ženu. teraz som chlap. leží vedľa mňa a plače ako po znásilnení. som len alternatívou svojej minulosti.
nemohol som sa zbaviť myšlienok. odišiel som na záchod. ona tiež. smrdelo to tam šťankami. aké prekvapenie? tak som sa rýchlo vyčúral a snažil som sa pritom dýchať čo najmenej. podarilo sa mi to spraviť presne o tri minúty skôr ako nej.
počkal som ju v aute. zips na bunde som si zapol. keď prišla mala ústa už cez pol hlavy. rozprávanie o počasí prekladala hvízdaním zvučky zo správ o počasí.
naštartoval som. auto. motor na druhý krát naskočil. zapol som svetlá, kúrenie. vyrazili sme. cítil som sa o trochu sviežejší. rukou som si poklepával po volante do zvuku jej hvizdania. a prikyvoval som oveľa aktívnejšie ako predtým. v spätnom zrkadle som videl stále väčšie ústa. postupne zakryli celú hlavu. potom prsia. a potom aj zvyšok.
zrazu pri mne sedeli obrovské namaľované ústa, rozprávajúce o počasí. snažil som sa sústrediť na jazdu. už asi štvrť hodinu som nikoho nevidel. veľké ústa si lascívne oblizli pery.
ta hmla je príšerná. povedali.
a mne napadlo.mínus trinásť. žena utopená v jazere sa mala stať matkou. som alternatívou ničoho.bez minulosti pre budúcnosť.