vo svetle falošných hviezd

stojím obnažený
vo svete umelých bleskov

nie nehladia ma pod kožou
ani nehrejú na ústach
len si tak samovoľne blikajú
ako zomierajúce svätojánske muchy

nevnímam pohľady
nastrojených duchov
pozorujúcich každý  záhyb
mojich očí  
nasadil som si ružovú masku
viac nedýcham

len tam tak visím a čakám
na falošné objatia
vlastná ilúzia mi našepkáva
že som motýľ a môžem vyletieť 

no nie je kam pristáť
slnká pomaly hasnú a
stoličky odchádzajú do ulíc
len  ja zostávam oslepený
vlastnou slepotou

priesvitnú oponu ukradol vietor
vyzliekol som si naškrobené krídla
a uložil ich do skrine

modlím sa nech prežijú moje slová
uväznené na papieri

som len popolvár
vypustený do noci