Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

čierna mačka

29. 11. 2009
1
3
1651
Autor
s.i.k.o

jedného temného večera som si povedal, že je čas napísať niečo o mačkách, mojich najobľúbenejších zvieratách...a tak vzniklo toto dielo

      Zamyslene som kráčal večernou ulicou, zo slúchatiek znela nejaká (ako inak) depresívna hudba a absolútne som nevnímal okolie. Zrazu sa mi niečo jemné a hebké obtrelo o nohy a ja som od prekvapenia uskočil nejaký ten meter vzad. Pozrel som sa pod nohy. Na chodníku stála veľká čierna mačka a posmešným úsmevom sa na mňa pozerala. Potom spravila pár krokov dopredu a ja som pochopil prečo sa tak usmievala‘. Ona vie. Tá čierna mačka vie, že mi práve prešla cez cestu. Strach z nešťastia mi zovrel hrdlo. Ešte chvíľu sa na mňa vyškierala a potom pár veľkými skokmi zmizla do tmy.
      Zazvonil mi mobil. Bál som sa pozrieť kto mi volá – čakal som nešťastie. Ale pozerať som s vlastne ani nemusel – vedel som kto to bude.

      (Katka)

      Pozrel som sa na displej. “Katuška volá“ blikala obrazovka. Zložil som si jedno slúchatko a prekonávajúc strach som jej zodvihol. Bolo to už jedno. Vedel som čo povie.

      (Je koniec, nenávidím ťa)

      Preskočila pozdrav a ihneď prešla k téme:

      „Je koniec nenávidím ťa,“ povedala bez štipky zľutovania v hlase. Chcel som sa spýtať prečo ale bolo mi jasné, že odpovede sa nedočkám.

      „Nepýtaj sa prečo. Preto! Je to tak. Zmier sa s tým. Alebo sa s tým nezmier – mne to je jedno. Pokojne sa aj zabi!“ vysypala na mňa a zložila.

      ‘Nenávidím ťa! Skap!‘ kričal som v duchu na tú mačku. Chcel som ju páliť, mučiť, týrať...Potom som sa trochu upokojil , založil som si slúchatko naspäť a vykročil som ďalej. Ďalej do noci.

      Na prechode svietila zelená. Vystúpil som na cestu. Aj cez hrajúcu hudbu som počul približujúce sa auto. Pokračoval som v chôdzi aj keď som vedel, že

      (ten hlupák pôjde na červenú, nevšimne si ma, zrazí ma, rozmázne po vozovke a navyše si aj skriví nárazník)

      umriem.

      Ako inak...

*   *   *   *   *

      Jediným svedkom zrážky bola veľká čierna mačka, ktorá stála na obrubníku, keď sa to celé stalo. Svojimi veľkými, nehybnými očami svietila do tmy a zdanlivo nezúčastnene sa pozerala na situáciu. Keď sa krv rozstrekla a pofŕkala jej ňufák, žmurkla a diabolsky sa zaškľabila.


3 názory

Scilly
17. 01. 2010
Dát tip
mno, mno, mňau... prvy odstavec je dobry... taky na zlovestne/nevazne/nevyhnutny... "Ona vie" zeby pokriveny paranoidny vylev depressmana so slabostou pre macicky? skoncil ocakavane... nic extra aj ked ta nevyhnutnost je pritazliva, taka trpka... "ako inak" ... :)

s.i.k.o
01. 12. 2009
Dát tip
dakujem za tip...

Není to úplně nehorší povídka! Líbí se mi! A navíc také kočky miluji!!! Tak co víc? Nic než tip! J.Š.

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru