Les, zatiaľ nekonečný

Do tmavého lesu

vracajúc sa z plesu,

od zvláštnych ľudí,

tento sen môj spánok budí,

pri strome stretol som muža čo sa nudí.

Prečo si tak unudený?

Prečo si tak utrápený?

Spýtal som sa.

Zrak uprel smerom z lesa.

Nehovoril, možno nudiť sa chcel,

možno celý život len bdel.

Pri druhom strome

stretol som muža čo dume,

čo opradený v halucináciách je,

čo nedýcha, nepije a neje.

Pri treťom strome stál,

taký čudný, až som sa ho bál.

Tak ako vrah na mňa hľadel,

vôbec neviem čo chcel.

Bol večne nasraný.

Bol proste stratený.

Pri štvrtom strome stál

kňaz čo Boha preklínal.

Rúbal do stromu, do Božieho výtvoru,

že stratil v ňom dôveru.

Pri piatom strome stál som ja,

ja a ešte dvaja,

ešte dvaja taký ako ja,

spolu traja, čo sa lesa boja.

Dalej? Dalej bola už len hmla.

Neviem čo bolo v nej,

tak hľa,

vstúpil som do nej.