Čo cukru plný, smiech môj, v zákutiach púšťa farby

totok sa vraj nema, ale su niegde pravidla? písať si po stenách naslepo naučili ma mnísi hebrejčinou mi srdcu bližšiou než to tvoje A každou čiarkou v omietke, som ďalej

báseň sa mi páči len v útržkoch :o)) prvý verš ma krásne navnadil, mnísi ma viedli ďalej, ale potom ma udupala ich krása ( ktorá mi do tej chrámovej atmosféry so zatuchnutými múrmi nezapasovala ), hlavne ten obsah zátvorky..... ten duplikát srdca, hm... hebrejčina a čiarka v omietke ma vniesli opäť tam, kde som chcela na začiatku ostať...

Schella cez leto zrejme absolvovala kurzy vysokej poézie... Obaľuje slová do viet, ktoré si nemôžeš nevšimnúť, odvolávajúc sa na jasné symboly (mnísi) dáva básni určitú mieru mystiky a hĺbky, aby v poslednej vete od sakrálna prešla k profánnemu banálnemu citovému vyznaniu a tak z básne vytvára jednoduchý a pochopiteľný uzavretý vesmír. A titulok je tiež oceneniahodný (akosi opäť vchádzajú do módy dlhšie názvy) Bravóó Schella - skvelá! T.

vrátim sa !!