Peter začal chodiť s Janou

Peter začal chodiť s Janou. Vedel, že to nie je láska. Zatiaľ. No páčilo sa mu, že Jana sa ho nato nepýta. Páčilo sa mu, že Jana mu nedala hneď na ich prvom rande, čím sa pre neho stala výnimočnou. Jana mu naozaj nedala. Po posledných dvoch týždnoch si totiž pripadala ako kurva. Vyspala sa s bývalým, so spolužiakom a jedným náhodným neznámym, čo bolo veľa aj na ňu. A tak Petrovi naznačila, že dnes ešte nie.

Peter mal pocit, že Jana sa mu naozaj páči. Uvažoval, že sa kvôli nej vykašle na všetky potencionálne a všetky príležitostné. Proste za tým urobí čiaru a pokúsi sa byť šťastný. Hm. Šťastný asi nie, to je silné slovo. Pokúsi sa byť spokojný. Obával sa však či to pôjde – byť spokojný programovo, účelne a nasilu. Obával sa svojej citovej vyprahnutosti, neschopnosti byť spontánny a hlavne naivný. Obával sa, že ak chce byť spokojný a navyše s niekym, malo by to prísť samo a nie na základe jeho racionálneho rozhodnutia.

Kokotiny. Zastavil zbytočné zväčšovanie hlavy a ľahol si do postele. Chvíľu premýšľal, že Jane napíše sms. Len tak. Bez dôvodu. Chytil telefón a začal písať:

„Janka, premyslal som, ze by bolo fajn, keby mi na tebe zalezi...“

Kokotina. Vymazať. Nová správa.

„Janka, niekedy myslim na tri bodky vzad a tri bodky vpred od casu, kedy si...“

Kokotina. Vymazat.

            Telefón položil na poličku a zaspal.

„Ahoj bejby,“ povedala Jana a dala Petrovi pusu.

„Ahoj,“ povedal on, chytil ju za ruku a šli.

Prechádzali parkom, špinavým a šedivým. Stále bola zima, no obaja niekde v pozadí, niekde za riekou a možno ešte o niečo ďalej cítili jar.

„Premýšľala som či by sme spolu mohli byť šťastní,“ povedala a oprela sa o kmeň platanu.

„Tiež som o tom premýšľal,“ povedal a položil ruku na jej driek.

„A?“ spýtala sa.

„Uvidíme,“ povedal a dal jej pusu.

„Uvidíme,“ zopakovala a stále bola zima.