krok

I.

ľudia už nechcú počuť

že niekam za mesto

spravil som krok

aby som nenašiel

všetko to nafúkané

ako tvoj účes

namiesto avatara

ktorý by pristal

na všetko zosobnené

v čiaročke prášku

pred tým čo predstavuje

láska

tak mi to prepáč

že som ťa nepoužil

namiesto obuváka

do svojho strachu

II.

chceš zostať virtuálna

možno že v tom

čomu ty vravíš poézia

posteľ je vlhká

a vankúš

ti ráno do hlavy tlačí

všetko to nahradené

množstvom veršov

ktorým však chýba

len trochu vzlietnuť

voľne a neviazane

ako to vie len rým

III.

neverím

že tento priestor

má no to všetko čas

lebo len tento dych

možno že medzi nami

prevetrá

čistú

no už len staronovú

plachtu

tak už sa zaves

ako ja na to rahno

ktoré nám poskytuje

IV.

chrám

možno aj podvedomie

že týmto jediným dlhším veršom

ťa oslovím

cíp južnej ameriky

zo stredu európy

obrovská

ozónová diera

chlípna

aj po tvojich očiach

prahnúca smrť

si nás raz nájde

niekde na webe