Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNas panelak
05. 11. 2001
0
0
882
Autor
Majoslav
Pocity, ked odchadzas, opustas rodne miesto
stretol som ho vo výťahu
a bol strašne opitý
vynaložil veľkú snahu
no aj tak zostal odkrytý
snažil sa to celý život prekuknúť
no nemohol tomu vôbec uniknúť
pivom mu smrdelo z úst
a že odtiaľto nemá silu ujsť
tu žije toľko stratených
existencií zničených
keď sme boli mladý, mali sme sa radi
no život mení a aj to sa vytratí
v pieskovisku sme sa hrávali
chodili sme len tak z miesta na miesto
vzdušné zámky sme si stále stavali
dospelácke problémy sme vtedy nemali
ešte ťa dnes niekedy stretávam
no ty mlčky klopíš svoju tvár
a už sa moc nebavíme
a už nás nespoznávam
je to o tom ako vyrastáš a starneš
čoraz viac zabúdaš na mladé roky
a myslíš, že teraz máš viac problémov
len preto, že už vieš riešiť kopu prvých
často som rátal od brány počet krokov
aby som mohol už byť doma sám
možno som tu naozaj žil dvadsať dlhých rokov
to je však jedno, lebo teraz odchádzam
revolúcia začína a končí mladosťou
a potom už len prichádza starosť za starosťou
a teraz už len zostáva spraviť zopár krokov
s plným kufrom tu teraz stojím celkom sám
možno som tu naozaj žil dvadsať dlhých rokov
to je však jedno, lebo teraz odchádzam
Mne gramaticke rymy neprekazaju.
Kasli na to, co sa ma, rob co sa ti paci!
Cítiť, že je to osobné, reminescencie na mladšie (možno lepšie?) časy, ale cítiť, že hľadanie rýmov za každú cenu tomu práve nepomohlo. Používaš napr. viacero gramaticky zhodných rýmov (opitý/odkrytý, prekuknúť/uniknúť, stratených/zničených, krokov/rokov, mladosťou/starosťou), čo sa v dnešnej poézii považuje za anachronizmus, za štýlovú zastaralosť a dnešní poeti radšej rýmujú negramaticky...