Rozlucka navzdy

Odkaz pre kamaratov, ktory Ta zradili, mozno aj nevedome, a ktorych musis navzdy "opustit"

03. Rozlúcka navždy

Cítim sa ako potkan, co sa norí do nory
Ako tá tucná spevácka, co opúšta scénu
Ako tá pekná, milá panna, ked sa pokorí
Alebo ako ten úchylák, ked zbije svoju ženu
Majte sa pekne, rozpadávam sa
Nikdy som nepovedal, že zostanem až do konca
„A teraz som už konecne dosiahol tento BOD letkom!
VERIL SOM VO VÁS, ALE VIERA NIE JE VŠETKO!"
A tak si len trhám vlasy a krvavé slzy roním do plachty
A pod krivými zubami praskajú moje špinavé nechty
Ale muselo to príst, bolo to neodvratné
Lebo jeden z Vás mi otvoril moje oci matné
Cítim sa ako ten hnusný politik s bezzubým úsmevom
Ako ten kamzík, ked prefrcí vrcholom
Ako ten satanista, ked zabije krestana
Alebo ako môj kamarát, ked ma zas raz dorána
Muselo to príst, a ja sa teda lúcim
Toto JE KONIEC, za to Vám fakt rucím
A ja cítim už konecne pravdu, ktorá bola tak dlho skrytá
A už si nikto odo mna volnú jazdu nevypýta
A ja len kývam svojou rukou a snažím sa o úsmev
Ale tá najväcšia smršt vládne v mojom vnútre
A ja iba cítim, že sa borím ako sklo
„Budú mi chýbat Vaše bozky, aj ked bolo ich málo!
A ja sa už nikdy neposkladám, to hovorím Vám!"
Opúštam krvavé srdcia, zlé oci a tým pádom zostávam sám
Nepriatelmi nikdy nebudeme
Aj ked na seba nikdy nezabudneme
A už odpadol zo mna aj ten kúsok, co tvoril tento kolektív
S ktorým som nikdy nevypil ani zopár pív
A teraz už len zadržam dych, až kým sa nerozplyniete
A zakrývam si uši, aby som nepocul, co o mne hovoríte
Aj ked budem to vždy pocut, utekajúc ulicami
A ignorovat pohlady, ktoré sa otácajú s Vašimi tvárami
Snažil som sa tu nájst len úkryt a pochopenie
No príliš negatívne voci mne bolo Vaše cítenie
Klamárske bozky, úsmevy bez mena, trasenie rukou
Aj za tými mi bude navždycky lúto
Ale nic sa nedá robit, ja navždy odchádzam
A velkú cast zo seba vo Vás nechávam
Nechávam zážitky, fotografie, spomienky
Škrvny na pamäti aj svoj život podenky
Veselé pesnicky, ktoré som zložil vo dne
A ktoré si spievam už iba vo sne
Všetko co je v pamäti, aj to, co sa nahralo
Ba aj všetko, na co sa zabudlo
„A ked tento kus vo Vás nechá Váš kamarát
Caká ho už iba ten posledný pád!"
A tak teda kricím: „Majte sa!" a padám
A padám a padám a kricím a padám
Cez sklo na streche
A cez strechu na ústach
Cez ústa na oku
A cez oko na ihle
„A EŠTE NIKDY SOM SA NECÍTIL TAKÝTO CELÝ
AŽ KED SOM TOLKO ZO SEBA NAVŽDY ODDELIL!"
Ked už teda raz a navždy odchádzam
Tu máte moje srdce, ktoré Vám dávam sám
Nenašiel som prenho celý život potrebu
Možno Vám pomôže preckat cestu k pohrebu
A už si ani neverím, že niekto ma raz zloží
Zostanem na zemi, rozbitý navždy...
MOŽNO raz príde JEDNA, co nepatrí k Vám
A ja sa zase raz celý poskladám
No bude to trvat aspon TISÍC dní
A potom už budem raz a navždy zmenený...

Niekomu bude možno smutno, niekto si spomenie:
„Však s ním bolo dobre!", no niekto skríkne: „Nie!"
Niekomu budem chýbat, niekto bude len zívat
„ALE MY AJ TAK VŠETCI VIEME, AKÝ KONIEC VŽDY BÝVA!"
...aký koniec vždy býva...

---