Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNemam uz chut
07. 11. 2001
0
0
704
Autor
Majoslav
06. Nemám už chuť
Nemám už chuť skrývaťsa za riadky
Nemám už chuť používať skratky
Nemám už chuť používať slová
Nemá to zmysel – pointa sa vždy schová
Nemám už chuť písať texty na zamyslenie
A iba dúfať vo vaše pochopenie
Nemám už chuť dopredu sa stavať
Radšej len v pozadí budem závidieť a čakať
Nemám, nemám, nemám chuť
Chcem na to všetko navždy zabudnút
Nemám, nemám, skrátka nemám chuť
Kto vedel, že to môže takto dopadnúť
Nemám už chuť riešiť vaše problémy
Nemám už chuť pomáhať a byť príjemný
Nemám už chuť počúvať aký dobrý sú iný
A snažiť sa, pracovať na sebe a prebiť ich činy
Nemám už chuť sa do tváre usmievať
Nemám už chuť stále o tom istom písať
Nemám už chuť sa pred vami predvádzať
Tak ma vymažte z vašej hlavy
A môžte sa v kľude na druhých pozerať
Však to vás aj tak asi bude viac baviť
(Lebo keď sme sami spolu, tak sa so mnou rozprávate
No keď prídu druhí, tak hneď za nimi utekáte)
Nemám, nemám, nemám chuť
Chcem na to všetko navždy zabudnúť
Nemám, nemám, skrátka nemám chuť
Kto vedel, že to môže takto dopadnúť
Ale napokon si uvedomím
Že sa týmto stávam iba nemým
Ja nebudem ako ostatný
Lebo ja budem podstatný
A v tom momente ma schytí hnev
Že aj keď ma to už nudí
A už mám dosť všetkých tých ľudí
Predsa len iným je môj cieľ
A zase sa usmievam do tváre
A zase len dvíham k perám poháre
Zase mám chuť sa predvádzať
A zase mám chuť znova prehrávať
A zase som to JA
A tým je hra Znova vyhraná!
Nemám už chuť skrývaťsa za riadky
Nemám už chuť používať skratky
Nemám už chuť používať slová
Nemá to zmysel – pointa sa vždy schová
Nemám už chuť písať texty na zamyslenie
A iba dúfať vo vaše pochopenie
Nemám už chuť dopredu sa stavať
Radšej len v pozadí budem závidieť a čakať
Nemám, nemám, nemám chuť
Chcem na to všetko navždy zabudnút
Nemám, nemám, skrátka nemám chuť
Kto vedel, že to môže takto dopadnúť
Nemám už chuť riešiť vaše problémy
Nemám už chuť pomáhať a byť príjemný
Nemám už chuť počúvať aký dobrý sú iný
A snažiť sa, pracovať na sebe a prebiť ich činy
Nemám už chuť sa do tváre usmievať
Nemám už chuť stále o tom istom písať
Nemám už chuť sa pred vami predvádzať
Tak ma vymažte z vašej hlavy
A môžte sa v kľude na druhých pozerať
Však to vás aj tak asi bude viac baviť
(Lebo keď sme sami spolu, tak sa so mnou rozprávate
No keď prídu druhí, tak hneď za nimi utekáte)
Nemám, nemám, nemám chuť
Chcem na to všetko navždy zabudnúť
Nemám, nemám, skrátka nemám chuť
Kto vedel, že to môže takto dopadnúť
Ale napokon si uvedomím
Že sa týmto stávam iba nemým
Ja nebudem ako ostatný
Lebo ja budem podstatný
A v tom momente ma schytí hnev
Že aj keď ma to už nudí
A už mám dosť všetkých tých ľudí
Predsa len iným je môj cieľ
A zase sa usmievam do tváre
A zase len dvíham k perám poháre
Zase mám chuť sa predvádzať
A zase mám chuť znova prehrávať
A zase som to JA
A tým je hra Znova vyhraná!