O Munkovi a jeho mladej žene

O Munkovi a jeho mladej žene

     Odkedy si zobral Munka odkiaľsi z mesta o štvrťstoročie mladšiu ženu, polovica dediny nespávala.

– Tá mu ujde do mesta, ani nepovie jaj, - povedal raz večer v krčme Munkov sused, ktorý nie bez pôžitku pozorovával Munkovu ženu cez škáru v plote. Ako vešia bielizeň, ako prútenou metlou zametá betónový chodník, ako sedí na verande a opaľuje sa. Raz sa dokonca opaľovala len tak. Bez ničoho. Na boku verandy bola síce prehodená deka, ale pofukoval vetrík, ktorý sem-tam odmenil Munkovho suseda nádherným pohľadom.

– Viem, čo hovorím. Ujde mu, paripa, - zalial Munkov sused svoj výrok pivom. Ešte donedávna sa mu snívavalo o nahej Munkovej žene: Blíži sa k nemu s maskou na tvári, pritíska sa, až sa z toho krúti hlava, a keď sa jej chce dotnúť, tak zrazu odhodí masku a on s hrôzou vidí, že je to jeho vlastná žena. Zobúdzal sa celý omámený, aspoň na chvíľu chcel ešte vrátiť stratený sen, ale nikdy sa mu to nepodarilo.

Boli aj takí, čo Munkovi mladú ženu dopriali. Radili mu, ako si ju má udržať. Munka sa každému len smial, až ho raz zarazila veta starého Bugalu:

– Chlapče, urob jej bazén. Taký šesťkrát tri. Môj Jožo taký urobil. Každý večer sa tam čliapu, celá rodina si užíva. Naša Manci je tiež z mesta, ale nešla by naspäť ani za nič.

Spočiatku Munka nevenoval Bugalovým slovám pozornosť, ale časom sa mu to rozležalo v hlave. Naozaj. Prečo by nemohli mať bazén? Celý život len šetril, nič si neužil, tak prečo nie. Keď povedal žene, že budú mať bazén, najprv bola prekvapená a potom sa začala tešiť ako malé dieťa.

– Vieš, už som hovoril s Rudom. Jeho šéf má bratanca a on takéto bazény robí. Teda jeho firma. Začnú v apríli, tak na konci, keď bude teplejšie. A v lete sa budeme kúpať.

Neboli to prázdne slová, lebo čo si Munka zobral do hlavy, to z nej už nevypustil. Bol koniec júla a na Munkovom dvore bol meter päťdesiat hlboký bazén. Šesť metrov dlhý a tri metre široký. Vtedy však musela Munkova žena odísť pomáhať starým rodičom so senom. Najprv chcel Munka s napúšťaním bazéna počkať na ženu, ale potom si to rozmyslel a čerpadlo na studňu predsa len zapojil. Aj tak budem napúšťať aspoň dva dni, pomyslel si.

V stredu ráno Munka vstal, trochu sa pomotal v kuchyni a vyšiel na verandu. Slnko ešte nebolo vysoko, ale už teraz sa dala vytušiť poludňajšia horúčava, keď sa vzduch vlní a pobláznené muchy lietajú rovno do pavučín. Munka si na verandu vyniesol kávu, posadil sa na vlastnoručne vyrobenú lavicu, prižmúril oči a potom sa chystal zrakom poláskať bazén, ktorý včera večer prvý raz naplnil. Usrkol si z kávy, vychutnal si horkastú voňavú chuť, otvoril oči a ustrnul. V strede bazéna čosi plávalo. Najprv si myslel, že je to zdochnutý vták, ale keď prišiel bližšie, zistil, že je to ľudský výkal. Zmocnil sa ho úžas a hnev zároveň. Pretože sa mu bridilo do pošpinenej vody čo len prst namočiť, zobral si zo šopy latu, no do stredu bazéna nedočiahol. Začal čeriť vodu, aby výkal dostal bližšie k jeho okraju. Po štvrťhodine sa mu ho podarilo konečne podobrať. Opatrne latu niesol dozadu za šopu a tam výkal hodil za hŕbu hnijúcej buriny, ktorou ho zakryl. Latu oprel o šopu, aby sa na slnku vysušila, vrátil sa k bazénu a dal sa odčerpávať všetku vodu. Nevedel si predstaviť, že by sa mala jeho žena v takej kúpať. Potom sa vrátil na verandu, ale káva na stole pôsobila ako dekorácia z včerajšieho dňa. Bolo po krásnom ráne. Ako je možné, že nič nezbadal? Veď by musela vrznúť bránička. Vlastne nemusela. Cez zadnú časť záhrady, kde spása trávu krava starého Budaja, sa dalo prísť až k bazénu. Starý Budaj je lakomec, lebo druhý rok, čo má s kravou pokoj, mlieka nedal ani kvapku. No ten by to nikdy neurobil. Je síce neogabaný, vyzerá ako doplnok svojej neobriadanej kravy, ale on nie. Munka Budaja z pomyselného zoznamu neprajníkov vyškrtol. A čo ak to bol Ivičič? Minule v kostole sa na ňom smial. Hanbí sa za to, ale nedalo sa nezasmiať, keď Ivičič strčil ruku do kropeničky, vzápätí sa potkol a kým dopadol na kostolnú dlažbu, stihol sa ešte prežehnať. Nuž na tom sa zasmial Munka. Zbožný Ivičič robiaci potrebu do jeho bazéna tiež nepripadal do úvahy.

Munka sa rozhodol, že nikomu nič nepovie. Len bude dávať pozor, či sa v krčme niekto nepreriekne. Nikto sa však v krčme nepreriekol a o týždeň plával v strede bazéna ďalší ľudský výkal. Munka si chcel práve omočiť nohy po celodennej robote. Kúpať sa mu nechcelo. Zvláštne. Keď im stavali bazén, predstavoval si, ako bude so svojou mladou ženou v letný podvečer plávať sem a tam, a keď sa zotmie, tak možno aj bez plaviek. Videl to vo filme. Teraz, keď bazén má, mu stačí, že si máča nohy. Poobzeral sa okolo seba. Všimol si, že spoza dreveného plota sa smeje sused. Keď sa im stretli oči, sused sa zohol a zbieral popadané konáre, lebo o chvíľu zapne kosačku. V piatok vždy kosí. Munka sa robil, že nič. Sadol si na verandu a rozmýšľal, ako je možné, že o susedovi dosiaľ neuvažoval. Už vtedy, keď začal robiť bazén, sused mávol pohŕdavo rukou. Panská paráda, povedal mu. A potom: susedovi uletel včelí roj, usadil sa im nad kuchynským oknom, dve včely ho poštípali a sused iba povedal: však ťa neubudne. Ďalej: svoje sliepky pustil do jeho dvora. Ukradol mu dva staré okenné rámy z kôlne. Boli síce na vyhodenie, ale mal sa spýtať. Je to viac ako jasné – bol to sused. Munku obliala zlosť. Vykradol sa zadným dvorom k prechýlenému susedovmu plotu a pretiahol sa preliačeninou rovno k úľom. Vybral si ten najcifrovanejší, vedel, že sused naň trpí, učupil sa a chcel sa susedovi rovnocenne pomstiť. Nebolo to vôbec ľahké, ale nakoniec pomstu dokonal. Ticho sa vrátil cez prechýlený plot do dvora, potom zobral spoza šopy latu a šiel z bazéna vyloviť výkal. A zasa tak ako minule: najprv musí vodu odčerpať, potom bazén vyčistiť a napustiť čistú vodu zo studne. Sadol si na lavičku, zapálil si cigaretu /dnes ešte môže, žena príde až o tri dni/ a za tichého pradenia čerpadla pozoroval hviezdy. Pomsta susedovi ho dokonale upokojila, dokonca začal mať filozofické myšlienky. Minule čítal o mikrosvete a šokovalo ho to. Čo ak aj my sme len také malé čiastočky a celý náš svet je mikrosvetom väčšieho sveta a ten ešte väčšieho, uvažoval. Svoju malosť a bezvýznamnosť zrazu precítil tak intenzívne, až mu zostalo úzko. Našťastie zúrivé susedovo nadávanie kdesi od úľov preťalo večerné ticho a Munkovi sa uľavilo od ťažkých myšlienok. Potom sa nadávanie približovalo, sused chodil okolo plota po svojom vykosenom trávniku a zo sprostého činu podozrieval starého Budaja, ktorý si každý večer chodí brať napasenú kravu do zadnej Munkovej záhrady. Munkovi vtedy napadlo, že výkal v jeho bazéne asi nebola susedova robota. Cítil sa zrazu hlúpo, ale čo už. Kým príde žena domov, na všetko radšej zabudne. Dovtedy bude dávať pri bazéne pozor. A naozaj. Dve noci spal v spacáku vonku na nafukovačke, ale nič sa už nestalo.

V sobotu prišla Munkova žena, opálená a prevoňaná senom. Nevedela sa dočkať chvíle, keď sa ponorí vo vlastnom bazéne. Ty si sa mal, povedala, ja som u starkých na lúke skoro dušu vypustila. Vieš, čo by som večer dala za takéto kúpanie?

Munka pozoroval svoju mladú výskajúcu ženu, ako nastavuje mokrú tvár slnku a vyšplechuje vodu, ktorá jej okolo hlavy vytvárala malé farebné dúhy. Možno to bolo slnko, možno doterajší stres z bazéna, len sa mu zrazu vybavila susedova tvár, ako sa smeje spoza plota. Nato mu do ucha zašepkal starý Bugala: Chlapče, urob jej bazén. Taký šesťkrát tri. Potom videl sám seba ako latou čistí vodu v bazéne. Do toho sa mu miešal výskot jeho ženy a muchy, ktoré v horúčave strácali ostražitosť, takže jediným úderom ich zabil hneď tri. A to Munku postavilo na nohy. Vybral sa rovno do krčmy. Otvoril dvere, vošiel do chladivého prítmia a skríkol:

– Tak kto teda?

V krčme zavládlo na chvíľu ticho, ale iba na chvíľu. Hlavy sa naspäť obrátili k svojim poldecákom a pivám, ruky pevnejšie zovreli karty a zdalo sa, že okrem bzučiaceho ventilátora Munkovi nik neodpovedá. Napokon sa zdvihol starý Bugala, podišiel k Munkovi, objal ho rukou okolo pliec a potískal ho ako malého chlapca k stolu.

– Poď, Šani, sem si sadni.

Munka si poslušne sadol a dal si naliať.

– Pozri sa, Šani. Tá mrzutosť s bazénom… My všetci si myslíme, že to boli tí mladí, čo pomáhali u Cabanovcov vymieňať strechu. Hádam si nemyslíš, že by to urobil niekto z nás.

Možno by sa bol Munka upokojil, keby sa nebol ozval od vedľajšieho stola jeho sused:

– Na to hovno sa ty vykašli. Radšej zisti, kde prevracala seno tá tvoja. Paripa...

Munka sa chcel spočiatku postaviť, suseda schmatnúť za golier a triasť ním, až by z neho zhrkotali kosti. No vnímal len zvuk vetilátora, ktorý ho ďobal do hlavy ako kŕdeľ kolibríkov.

– Si taký hnusný, že ťa nenávidí aj vlastná tráva, – povedal napokon, zdvihol sa a vyšiel z krčmy.

    Doma si sadol na verandu a pozoroval svoju šťastnú ženu. Potom naučeným pohybom zabil dve muchy a tým dal za dnešným dňom definitívnu bodku.