Len obrázok vo viere

Ty si ďalej. Nemusíš to povedať troma obrázkami, namaľuješ jeden poriadne silný *

BIX:prechádzam si dnes svoje staré dielka a kritiky pod nimi. Niekedy je mi do úsmevu, nikedy nostalgicky. Je to super pocit, že máme takúto možnosť, vyjadrovať sa k svojej poézii, špárať do podrobností :o))) A vieš čo? Bol to prepiaty poetizmus. Ale asi by som ho v tejto básni použila znova. Proste to ide s vývinom :o))), dnes by som ho už nepoužila. Bola si o krok ďalej? :o)

NoHead: netreba rozumieť, to v poézii vôbec nie je určujúce. Ale ak chceš, tak porozprávam... Ribi: rozumieš tomu správne. Manžel to tiež niekedy nepochopí, ale väčšinou áno, pretože ani nemá inú možnosť než to pochopiť a držať, držať pevne za ruku i za srdce seba i svoju lásku, inak by musel i on zbláznieť. Niekedy je však skvelé, keď je muž manželom i bez toho, aby to potvrdil papierom. Vieš, ja tomu nerozumiem, že sa to môže stať i keď to žena tak strašne chce, i keď duša túži a telo tak bolestne zradí. Kiež by sa to nestávalo. Keď raz budem chcieť byť matkou, budem si ruky na brušku držať každý deň, nech ma cíti, nech ma telo nezradí, nech privediem na svet toho koho budem najviac milovať... Naso: Keď teraz držíš v rukách ten malý zázrak, musí Ti byť jasné, aká súhra tela a duše mu dovolila prísť na svet a aké je zrodenie nádherné a zázračné, že je to jeden z najkrehkejších zmyslov nášho života! :o) Ďakujem. Bix: sestrička, ale tie ruky naozaj zrkadlili! Iné slovo by som tam dať nemohla. Veď čo robia ruky, ktoré sa dotýkajú bruška, než že bytostne odrážajú to, čo nazývame materstvom! povedala by som, že ruky na brušku sú tak symbolické, že nemôžu neodrážať, nezrkadliť. Slovo zrkadliť nebolo použité ako poetizmus, ale ako doslovný, takmer ustálený symbol, ako predloha. Som rada, že si sa sem vrátila. Aj ja som totiž mala motív matky za obľúbený (v rovnakom zmysle). :o)

aj tak si myslím, že napriek významu by sa to dalo povedať aj inak, sestrička...jednoducho sa začínam snažiť vyhýbať takýmto slovám...a preto sa špáram aj v Tebe :o))))

viem ... muž to nepochopí ale manžel áno ... a možno hovoríme o inom ... a to by bolo dobre

**

***!!!!

****

Ďalší dojem - je to strašne slovenské ( hlavne prvá sloha ) ! :o)) Iný prívlastok ma nenapadá, nesmierne ľubozvučné , sestrička ( slamienka - pohladilo, krásne slovko )... uchvená :o)) Novotvaruješ ? ( Ja som už v podstate prestala...občas možno škoda :o) ) Motív matky mám v poslednej dobe za veľmi obľúbený... Záver je tiež nádherne melodický...ne ne ne...:o) ( nééé ) Prvá sloha bez "No" by mohla byť aj samostatnou miniatúrkou... Je to celkovo taký malý obrázok...ale v žiadnom prípade nie "len" obrázok :o) Chválim..."stará" Silvinka, ale ešte múdrejšia, neopakujúca sa...ešte sa možno párkrát vrátim..:o) mtr ps: zrkadlili je možno trochu prepiaty poetizmus´...

Prvá veta je supernádherný opis srdiečka! Je to senzuálne a pôsobí tak hodnoverne... Koniec básničky (aj opakavoním jednej z predošlých viet) indikuje, že nie vždy býva hepiend (poslovenčene to znie strašne, čo?), že duša a telo sa občas v názoroch rozchádzajú, tak ako sa občas rozchádzajú aj konkrétni ľudia... krásne, tipové!

Neviem celkom presne, ci rozumiem. Pravdepodobne to vo mne vyvolava mierne ine asociacie, nez u ostatnych. Tak ci tak ... pekne obrazy a atmosfera, to u teba najdem (skoro ;o))) vzdy.

Silviska...:o)) Este sa vratim, ale na prvy pohlad sa mi to paci...velmi...

wau!...čo ešte? :)

... nechcela som prológ, ale takto nejako sa mi zacnelo, že sa to môže stať ... Tak Bixí, tu máš bez slovných hračiek :o).