.porno/črta/

 

Ktovie prečo kráča touto ulicou. Práve sa rozpršalo. Namáhavo dýcha. Cíti, ako sa jej blúzka nepríjemne lepí na telo. V pouličnom svetle ostro vynikajú jej malé prsia, trčiace bradavky. Unavená sa posadí na blízku lavičku. Vedľa nej postáva pes.

 

Kdesi nad ňou buchli okenice, inak na ulici nebolo živej duše. Monotónny dážď ju uspával. Odhrnula si prameň mokrých vlasov z tváre.

Kroky.

Jasne ich počula.

Pes, ktorý už ležal pri jej nohách, zdvihol hlavu. Výstražne zavrčal. Kroky neustávali, márne žmúrila niekam na koniec ulice. Klop, klop,...zvuk podpätkov sa jej bolestivo vrýval do hlavy.

 

Ako malá sa nerada hrávala s bábikami, ktorými ju jej starostliví a hlavne zaneprázdnení rodičia tak radi zahŕňali. Kupovanie hračiek ustalo, až keď jej matka našla v skrini množstvo bezhlavých trupov a v škatuli pod ňou, hlavy s vypichnutými, v lepšom prípade len prelepenými očami. “Stále zazerajú!” - odvrkla malá Sofia na neveriacky pohľad matky.

 

Pes stál a temné vrčanie z jeho útrob znelo nebezpečne. Skúšala zviera uchlácholiť, ale sama bola dosť znepokojená. Prekvapene sa zadívala pred seba. Najprv na špičky topánok. Tmavé, pánske lakovky. Čierne nohavice. Z vrecka vesty staromódne vytŕčajúca retiazka hodiniek. Príkre : “čuš!” jej na chvíľu odviedlo pozornosť od postavy. Pes so stiahnutým chvostom smiešne spätkuje pred týmto podivným pánom. “Vstaň. Sofia!” - prikáže.

 

 

“Sofia!”

“Prečo si ma zobudil?” V okamihu bola hore.

“No, prehadzovala si sa.”

“Aha.” Odvrkla. “A práve preto si ma zobudil?”

“A práve preto som ťa zobudil, prepáč.”

“Poznal moje meno.”

“Kto?”

“Neviem, akurát som sa mu chcela pozrieť do tváre a ty si ma...”

“Áno, áno, zobudil.” Usmial sa. “A mne sa snívalo, že som ti ju celú noc lízal.”

Capla ho po hlave, jemne.

“Au!” Pozrel na ňu, spotená hodvábna košieľka viac odkrývala ako zahaľovala, zlepené vlasy na rozhorúčenej tvári. “Ozaj si nejaká divná.”

Vstal z postele. “Nechceš niečo z kuchyne?”

“Vodu.”

“Jasné.” Zamyslene odchádzal.

V kuchyni zažal len malú lampu. Z chladničky vybral mlieko, hltavo sa napil priamo z krabice. Nepi z tej krabice, akoby počul Sofiu, blá, blá...aj tak sa napijem. Posadil sa za stôl. Hlavu vzal do dlaní. V poslednom čase je nejaká čudná. Tiež sa potil. Počas horúcej augustovej noci ešte aj cvrlikanie cvrčkov znelo protivne letargicky. Pokrčil plecami. Vzal pohár. Vodu nechal najprv odtiecť. “No tak je smädná, kto by to bol povedal.” Zasmial sa.

Už spala.

 

 

Ostré svetlo v miestnosti jej neskutočne dráždilo oči, mala pocit, ako by jej doň nastriekali nejakú slzotvornú látku. Kriste.

Nemohla ani žmurknúť. Viečka prilepené tak, aby ich ani neprivrela. Zadúšal ju neskutočný pocit strachu. Kde je? Ako sa sem dostala?

Podvedome si chcela pretrieť rukami tvár. Neveriaco sa dívala na mokvajúce kýpte.

Stratila vedomie.

 

 

Je naozaj krásna. Jemné, nádherné chodidlá vykúkajúce spod prikrývky. Takmer sa ich dotkol. V poslednej chvíli sa zháčil. Nie, nie, už ťa nezobudím. Položil pohár na nočný stolík.

 

 

Keď bola malá, zvykol ju strážievať strýko. Rodičia, naozaj šťastní, že k nej nemusia hľadať niekoho “cudzieho”, s dôverou zverovali svoju dcéru do rúk tohto malého a dobromyseľného pánka. Správne staromódneho, čo sa výchovy týka, potrpiaceho si na disciplínu a poriadok.

Neznášala jeho prasačie očká. Jeho vševidiace prasacie oči.

 

Už leží, pevne priviazaná o konštrukciu postele. Prudko sa mykla, až si takmer vykĺbila rameno. Zasykla od bolesti.

“Sofia, Sofiáá.” Z kúta izby sa niesol šepot. “Si zlé a neposlušné dievča, ruky sa nepoužívajú na zlé veci, Sofiá... je to hnusné a nechutné.”

Chcela niečo povedať, ale mala prelepené ústa. V hlave si premietala všetky tie ohromujúce súvislosti, tmavé lakové topánky, úlisný hlas, duto sa ozývajúci celou kúpeľňou, kde ona predtým s dievčenskou zvedavosťou skúmala ten divný a skvelý pocit z objavovania. Pach jeho potu, keď ju vyberal z vane, zahanbenú, so sklopenými očami. Jeho prerývaný dych, ťažko potlačované vzrušenie.

 

 

“Sofia?”

Oslepilo ho ranné slnko. Odhrnul prikrývku, končekmi prstov prechádza ešte teplý odtlačok jej tela. Z vankúša cíti pomaly vyprchávajúcu vôňu vlasov. Ktosi v kuchyni ticho vzlyká.

---