Kaviareň čo už neexistuje

V kaviarni čo už neexistuje
ani len v spomienkach starých bardov
sa nikdy nezverejnené básne
odrážajú od stien
vzájomne narážajú do seba
hovoria si pardon
a prajú si budúce stretko v knihe
ktorá všetkým pripomenie
aké múdre sa tu viedli reči
aký neskutočný vznikal príbeh
pri dávno vyhasnutých fajkách
a pivo koľko vypenilo britkých slov
keď bohém s bohémom sa hrajkal
s rodnou rečou
kým niektorý z nich nepadol pod stôl

V kaviarni čo už neexistuje
ani len na starých pohľadniciach
sa kdesi v prachu ešte stále
povaľuje minca
- orol či hlava? – stávka literátov
že ak na počiatku bolo slovo
či bude na konci (s)veta Amen?
Hlas na papieri a v hrdle
je krotký koník, je divé zlato
to všetko chceli v básňach odkázať
poeti v kaviarni
ktorej zmysel a adresa
už dávno nie sú známe