Písmák Bez predtým a potom
klapky na očiach
vtedy som jediná
roztáčam pedále
dvíham nohy
Presne ako ja
od rána naťahuješ ruky
je ich čoraz viac
neustrážila som obal
chobotnička
Zaháňanie úzkosti
na hrudi čižma
znamenie
opakovania chyby
príliš vcítená
Zmeškané hovory
„Volala ti Renča. Len čo si odišla zdomu. Apotom znova. Máš od nej dva zmeškané hovory.
Nádherné ráno
Vpiatok večer.
„Mišiii, pomohli by ste mi skôr, než odídete, zaniesť kbytovke matrace, telku astacionárny bicykel. Zajtra ráno tam bude pristavený kontajner, sama to neodvlečiem, už to tu dlho zavadzia. “
Skorozať popremýšľa: „Vieš čo.
Keď nerozprávam, spievam
Antistresové, či relaxačné maľovanky pre dospelých. Super objav. Maľujem, maľuješ, maľuje, maľujeme. Kým nezatúžia podeliť sa.
Rozkvitnutá
po dobrovoľnej hrdlačine
napočítam schody domov
usedám medzi balkónové dvere
napoly vnútri trochu von
O veselých a smutných
hryzkám langoš po okraji
kolom dokola
rozjarená prudkým skokom
zo zimy do leta
Rozhnevaná mama kričí
nemali hovoriť pravdu
šanca dve percentá
je menej ako nič
zobrali dcére nádej
Obdiv zelenej
jeden list africkej fialky
vo vode pustí korienky
zasadený do hliny
dlho dlho nič
Životodarná
dievčatá prekvapené dvadsiatkou
vdeň narodenín
dlaňami prikrývajú pusu
sočami dohora výskajú
Mať tak foťák na sny
obomi rukami odtláčam sny
zámerne nerozmotávam
dištanc od blúdenia
strácania
S kým to žijem
známi susedia
kto volil koho
neznámych na uliciach podozrievam
ako je možné že prešlo zlo
Žijem vo dne aj v noci
nočný dej po prebudení premietam
stačí zachytiť jeden obraz
ďalej sa točí sám
len zriedka nejde uchopiť začiatok
Mierne patetická
hruď muža
spiace dieťa
pod dlaňou celý človiečik
líce priľnuté khlávke
Nielen taká, akou sa ukazujem na svetle
počas dňa
najradšej pobehujem vonku
chytám drobné radosti
nechávam sa sama doma
Osemročný
„Jurka predsa len preradili do špeciálnej školy. Hanka má ksynovcovi blízko. Jej sa zdôverí, keď ho niečo trápi,“ začína moja najstaršia.
„Cíti sa previnilo, akoby urobil niečo zlé.
A tie vrabce...
na tráve len kde-tu
kopček zmrzliny
pozostatky bielej pani víly
pod nohami miesto snehu
Clivá
vzdialenosťou uniká teplo
plameň udržujú len písmená
raz jeden raz druhý priloží
stačí chvíľu nebyť vstrehu
Vyvážený smútok
len zriedkavo sme
svedkom rovnováhy
súčasného zrodenia izániku
po ľavej ruke sa mi rodia deti
Nevadí
rodičia odchádzajú od seba
nemali by od detí
otec sa pre istotu neobzerá
aby nevidel že dieťa
Aj moje
len vzácne dokážem prijať
bez výčitiek
uctievanie môjho ženstva
my dvaja vstrede
Už neodkladám objímanie
Vychádzam zdvora slopatou, vyzbrojená na sneh, pred domom stojí pani, zababušená vkožuchu aklobúku, prezerá zvončeky. Pozdravím apýtam sa: „Niekoho hľadáte. “
Otočí hlavu smerom ku mne. Pozeráme na seba, tie oči.
Je mi jedno, kto príde, kto mal zostať, nie je
odišiel obyčajný obvoďák
babky čítajú parte na dverách
ktovie kto príde po ňom
len sedemdesiat rokov
Predstavy verzus realita
sedem rokov návratov
mnohé odchody so zabuchnutím dverí
nikdy viac
vo vreckách nosíš kamarátky
Radosť nebýva ďaleko
čo potrebujem
nachádzam vnútri mňa
nemrnčím za oknom ako voľakedy
keď prší sadá hmla
Ráno o pol desiatej
„Včera prišla Lucia aj stakým dievčaťom, na tom veľkom aute,“ začína rozprávanie bez otázky moja mama. „Chodila smetličkou, vyzametala ho, vyupratovala, myslela som si, že hádam pôjdu na výlet. Ale vtedy tam namontujú zadné sedadlá asa mi zdá, že ich tam nemali,“ pokračuje vpodrobnom popise.
Nezainteresovaný by mal ztelefonátu pocit, že som si najala súkromné očko, neveril by, že tieto informácie majú pre mňa nulovú hodnotu.
Plesová sezóna
Chalani vyrážajú na zimnú turistiku, dcéra prichádza domov, do tepla.
„V živote sa nenechám nahovoriť na žiadnu túru vzime. Mám vživej spomienke, ako som naposledy päťkrát po ceste hore zamrzla arozmrzla, poznáš ten pocit, keď sa roztápaš atisíce ihličiek ti bodá do prstov. Vyškriabala som sa zposledných síl na kopec, oni ešte stihli aj západ slnka, ja už nie.
Len trpezlivosť
Pred Vianocami mi telefonuje brat: „Mám taký nápad. Chcel by som mame kúpiť taký ľahký apritom teplý paplón. Objednali sme si od jednej českej firmy, sme snimi veľmi spokojní. Aj obliečky sú ztakého mikroflanelu, hrejivé už na dotyk.
Viac svetla ako tmy
moderátor pátra
po najsvetlejšom okamihu tohto roku
schválne dlho nepremýšľam
čo mi prvé napadne
Moja veľká popletená
Zo slušnosti cinkne, rozletia sa dvere: „Ahoj mama, prišla som si pre tie vankúše. “
Ani sa nevyzlieka, čakajú ju, preletí obývačku, stíham ju na schodoch.
„Aké vankúše. “
„Veď tie, zmojej izby, kockové.
Nesúdim, uvažujem
„Keď je Olinka protivná na tatu, poviem jej – na týždeň ti požičiam môjho tatu. “ začína rozprávanie o skorosvokre prostredná.
„Niekedy sa len usmeje, väčšinou hundre, že sme všetci na jeho strane. Ale on sa chudák tak snaží.
Ako z filmu Křídla Vánoc
„Stál na múre, voľačo tam dorábal,“ začína dcéra ďalší príbeh posledných nepodarených dní aukazuje rukou nad hlavu, aký bol vysoký.
„Záhrada je veľká. Boli sme od neho ďaleko. Ja za obrovským betónovým kvetináčom, len som videla, ako Ferko padá na chrbát, kým som to celé obehla, už ležal vkŕči, myslela som, že zomiera, volala som stodvanástku, celý telefón sa rozsvietil, blikal ahovoril – voláte.
Má!
Okrem mnohých iných darčekov, som našla pod stromčekom aj útlu knižočku, Maminko nezpívej. Bola od najstaršej, ale pod titul by sa sveľkou chuťou podpísali aj obe mladšie. Vraj veľa rozprávam akeď nerozprávam, spievam. Priznávam, mám takú úchylku, takmer vkaždej vete padne nejaké slovíčko, ktoré mi pripomenie pesničku asamovoľne mi to začne spievať.
Keď sa od rána nedarí
„. a potom som zavolala kamoške do sociálnej poisťovne. ,“ rekapituluje jeden nepodarený deň moja veľká.
"Stalo sa to na diaľnici, neďaleko Passau,“ začína rozprávať, čo sa dozvedela.
Ešte sa nelúč, prosím
skôr než zasadneme kštedrovečernému stolu
začína sprosbou
musíte mi sľúbiť
že sa budete naďalej takto všetci stretávať
Za vôňou vanilky a ešte čohosi
blíži sa deň kedy
prilietajú zrôznych diaľok
okrídlené deti
hniezdo mamy
Parížsky kapric
„Čo ti mám upiecť ktej šesťdesiatke, synček. “ ponúka sa mama bratovi.
„Parížsky kapric. “
Obaja spokojní, len mne nedá, keď vopred viem, ako to dopadne.
Vzácne okamihy
neviem kde blúdia ľudia
vychádzajúci mimo svojich tiel
mávam strach
že ju už nestretnem
Celý ty
čierny pes shladkou srsťou
vkĺzne cez dvere
hladím ho
vrúcne objímam
Posledný romantik
možno by niekto robil posmechy
vidieť ťa zhrbeného nad fľaškou atramentu
písať po večeroch básne pierkom
posielať ich
Snová
babôčka admirálska
uväznená vpavučine
žiarivá červená presvecuje bielu sčiernou
je taká maličká
Len či
zotreté ročné obdobia
obrali rok opoéziu
ako koráľ bez farby aj tvaru
tlačí sa nemotorne ihlou
Nedorozumenie
vo výskoku radosti
kto ju spôsobil udrel tvár
vysvetľujem pocity
miesto čičíkania
Mamiii
„Mamiii. Poď na skajp, Janko chce stebou osobne,“ kričí na mňa dcéra.
„Nejdem. Čo som chcela, som mu napísala.
Urputné čakanie na Niečo
mami
bojím sa nahlas ale
som šťastná
šťastie mojej veľkej malej
Možnosti
nezačínať zakázané
zakázať si začaté
uťať po pripútaní
sme len ľudia
Jeden z nesplnených
vo sne bola malá
rozbehla sa sdeťmi
zabudla že nechodí
vrávorala medzi nimi
Čo bolo ďalej, neviem ani ja
sú snové pohladenia
ktoré nepristúpi ani deň
hodiny týždne
zostal dotyk prstov na tvári
O kvitnutí
sedmokráska
prestala veriť na zázraky
vie
zima skôr neskôr príde
Pretečie, nepretečie, idem
pohrúžení do seba
chytajú sa ucha ktoré postojí
vylievajú doňho svoje
chabá otázka
Mať tak svoj strom
prapradedko
biele vlasy po ramená
dobieha ho deväťdesiat
posledné roky po raňajkách
Rodinné stretnutia
pribúdajú noví
každý trochu iný
skôr než ťuknú do seba
drsné nenápadne vyhladím
Ach, tá mama
„Nikdy som nemala také zásoby, ako keď sa teraz ty omňa staráš,“ telefonuje mama.
„Bola by som radšej, keby si mi napísala na papierik, čo potrebuješ, takto len hádam amožno ti nosím blbosti anie to, čo potrebuješ. “
„Dobre si nakúpila, aj tvoj koláč bol vynikajúci, len ma to mrzí, že ťa tým zaťažujem. Veď by som sa obišla, chlieb ešte mám vmrazáku, nič mi netreba.
Máš môj obdiv
je priestor
kde ťa viem
počujem dýchať tikať
bez slov abez písmen
Tak im treba
občas ma pochytí trucovitosť
užívam si voľné chvíle bez priateľov
ani im nepoviem že som
lepší je pocit
Je to profesionálka
Moje obľúbené kaderníctvo. Pár krokov od domu, maličká búdka, kedysi zelovoc, zmestí sa tam dva a pol človeka aj skaderníčkou, ale vyhovuje mi. Nepotrebujem nič extra, len občas zastrihnúť končeky, skrátiť ofinu. Vposlednej dobe sa mi Ľubka zdá guľatejšia ako obvykle, ale utohto druhu postavy ťažko odhadnúť, či si dala na obed väčšiu porciu, alebo vtom hľadať iný dôvod.
Radšej optimistické nemehlo
Mám rada majstrov, zktorých vyžaruje istota. Poznať na nich, že svojmu remeslu rozumejú, že podobných problémov už zmákli neúrekom, ak sa im to aj nepodarí hneď, na druhý pokus určite. Pri práci si pohvizdujú, pospevujú, vzbudzujú dôveru. Pán Straka medzi nich nepatrí.
O broskyniach
Vrámci večernej prechádzky sa vydávame na cestu kbabke, nesieme jej nejaké dobroty, nech nemusí vtom teple nikam chodiť. Kým jej vkuchyni vykladám na stôl okrem iného aj broskyne zmojej záhradky, dcéru zaparkujem na tráve pri dome. Schádzame smamou po schodoch, blížime sa knej, celá vysmiata naťahuje ruky, ukazuje, vkaždej broskyňa.
„Taký ujo išiel okolo.
Ešte jeden život, prosím!
chcem žiť
ako mliečny zub
hryzkať len tak
čo mi chutí
Priznať si
dve noci po sebe
nasledujem muža
primknutá shlavou na ramene
chlapská ruka okolo pása
Mami, do toho!
„Nemôžeš súdiť, keď nepoznáš obidve strany,“ rozhovorí sa mama. „Aj Anču som odsudzovala, verila som vtedy babke. Žalovala sa, že nesmie do kuchyne, že jej nevesta povie – babka, tam máte svoj kútik, choďte si sadnúť. Ktovie ako to bolo.
Ako inak, zasa sen
Obrovský areál, kúpalisko plus dráha pre štvorkolky. Láka ma nasadnúť, keď vidím, akou rýchlosťou uháňajú po nízkom trávnatom poraste. Vstúpim amoja túžba rozbehnúť sa roztočí kolesá. Zrazu si uvedomím, že nikde nie je ovládanie, žiadna brzda.
Ešte je tu
Blíži sa pol desiata, zavolám mame, nech sa porozprávame doma, nebudem hučať na všetky záhrady. Vyzváňam dlho, volaný účastník sa nehlási. No nič. Zoberiem si telefón so sebou, prezvoní ma, keď nájde zmeškaný hovor.
Striekať, či nestriekať?
Kapucínka. Moja obľúbená. Dlho do jesene sa tiahne záhonmi ažmurká na mňa červenými, pomarančovými, žltými, aj do jemnej marhuľkovej namiešanými kvietkami. Roky sa na ňu môžem spoľahnúť.
Ktorá ?
kvetinkové dni podskakujú
roztopašne štrngocú
neskoro večer
podávajú ruku ďalším
Ku kráse potrebujem slnko a
vdeň odstrihnutia
zomrela vnás poézia
prehmatávam svoje vnútro
nie je tam
Dejú sa mi zvláštne veci
Vraciame sa zletného kina. Privolám výťah, zvezieme sa svozíkom dole. Prejdeme pasážou, blížime sa kdruhému, ktorý nás má vyviezť hore. Skôr než stihnem dôjsť na dosah tlačidla, výťah sa dokorán otvorí.
Starnúť v ústrety bolesti a bezmocnosti nie je fér
Dcéra so mnou odmieta chodiť do záhradky a tak využívam čas, kým spí. Od siedmej si bezstarostne poletujem, polievam, tu niečo odstrihnem, tam čosi presadím, vytrhnem burinu. Ak kradnem chvíle počas dňa, nevychutnám si ich, je to zhon, akoby som mala niečo zapnuté na sporáku, keď viem, že na mňa čaká.
Okolo deviatej vybehnem pozatvárať okná vpodkroví, posťahovať žalúzie, nech svieži vzduch nazhromaždený vnoci vydrží čo najdlhšie.
Dômyselná akcia
Marhuľa je tento rok obsypaná, zdá sa, že bude mimoriadna úroda. Vyhrabávam drobné guľôčky ztrávy, odnášam do bio odpadu, je to celkom prirodzené, nejaké vždy spadnú. Na druhý deň je ich viac, hovorím si, to tie suchá, mala by som aj stromy polievať. Postupne si uvedomujem, že sú zoskupené viac na jednom mieste, čoraz väčšie koleso akaždá rozpolená abez jadierka.
Len aby
vštyridsiatke som počúvala
vyzeráš na tridsať
bolo to super
vpäťdesiatke
Nechcené pelargónie
Mám rada všetky kvety, niektoré vyslovene zbožňujem, ale muškáty medzi ne nepatria. Moja antipatia možno pramení aj z predstavy, ako mama prenáša rok čo rok hrantíky zbalkóna do pivnice, potkýna sa tam one, polieva ana jar znich aj tak nič nie je, nakoniecbeží kúpiť do Kauflandu.
Keď mi dobrá suseda bez opýtania priniesla niekoľko odborne nalámaných kúskov na prezimovanie, neskákala som od radosti, no ani nemala srdce odmietnuť.
„Zasaď si do kvetináčov, nechaj zatiaľ vonku, keď ich bude treba popratať, ja ti poviem.
Márnotratná
nesie jej kústam pagáčik
ochutnaj aký je dobrý
viem si sama zobrať
oči prevráti
Vzplanutia o čosi viac zrelých
tínejdž ohŕňajú nosy
nad jesennou láskou
snáď sa ešte nemilujú fuj
to je hnus
Dvojnásobný zážitok
do žíl ti tečie infúzia
zplnej fľaše odkvapkáva
po celý deň aj v noci
hudba je potrava
Mesto rozkvitlo tablami
preteká zhlukom zvukov
rapkáče trúby smiech
vrážajú do seba lakťom
žobravé klobúky vykrikujú
Neuveriteľné
„Stretla som Ivana. Mrzí ma, že sa spolu nebavíte,“ využívam príležitosť, keď sa ozve môj bývalý. „ Pýtala som sa ho, včom je problém, prečo ti neberie telefón. Vraj kvôli mne sa na teba hnevá.
Zakázal si si ma
vyliečený závislý
vystríham ťa
nezačínaj
na mňa nevynašli liečebne
Čo je komu smiešne
Pol desiatej, sadám si stelefónom kdcére na posteľ, náš ranný rituál. Mama už čaká, ona sa pri našom rozhovore prebúdza.
„Ahoj mamula. Pri raňajkách som na teba myslela, uvedomila som si, že už som ako ty.
Výzva priateľom
až sa raz zakorením na novom záhone
nasypte mi skôr než rozkvitnem
dokolečka dokola modrých granulí
nech neskončím ako tá krásna žltá sirôtka
Na samote u lesa
„Áno mamička. “
Ozve sa mi veselým hláskom najstaršia, ale aj tak poznám, že je vyplakaný.
„Deje sa niečo. “ spýtam sa skôr, než dôjde kdôvodu môjho volania.
Moje orientačné neschopnosti
„Dobrý deň, kde by som našla inžinierku Dé. “ poprosím pri okienku vrátnice.
„Vyjdete po schodoch, na jedničke doľava je ich firma,“ vysvetľuje pani.
Vydám sa smerom hore, vľavo hľadám jedničku, samé vysoké čísla.
Bez súradníc
veci viem uchopiť
zvečniť cvaknutím foťáku
obyčajnú bolesť
konkrétneho kúska tela
Plyn už syčí...
Ráno niekto silno zazvoní, zvykne tak poštárka. Vykuknem zokna našej štvorbytovky, nikde nikoho. Prebehnem teda ku dverám, tam tiež ani živej duše. Zrejme prišli odpisovať vodu, pustil ich dnu niekto zprízemia, púšťam to zhlavy.
Otec
Pozorujem mojich chlapov, brata asynovca, aký pekný vzťah sa medzi nimi rozvinul. Odkedy švagriná chodí do práce abrat zarába iba zdomu, za počítačom, je teda pánom svojho času, venuje sa mu ešte viac.
„Je úžasné, že si stretol Renátku, keď to už nik nečakal. Vôbec by si nevedel, očo prichádzaš,“ premýšľam nahlas.
Veľkonočná
„Volal mi Filipko, že ku mne príde spať. Bola som prekvapená, pýtam sa, či sám. Že nie, to by bola nuda, aj statinom príde. Že sa na Veľkú noc patrí prísť spať ku babke.
Zostanem stáť, nepobežím
uprostred noci
vpolospánku polobdení
trhá sa časť brehu
pláva dolu riekou
Cesta
Treba začať. Niečo podniknúť. Vydať sa na cestu. Len nezostať na mieste, nevzdať to, neustrnúť.
Sestry
„Volala mi Pavla. Ja som jej volala tri razy po sebe, tak som si hovorila, nech raz aj ona zavolá. Neviem, ako drží ten telefón. Chvíľu ju počujem, potom mrnkoce do toho, hovorím jej, chyť si ten telefón poriadne.
Vraciam ťa, kam patríš
čo ty vieš
koľko stojí úsilia
poskladať radosť
bez blízkosti muža
Obvyklé tanečky našej babičky
Dnes má dcéra dovolenku, ponúkla sa, že ma zoberie autom do obchodného centra, urobíme si niečím radosť, popritom aj babke nakúpime apôjdeme ju pozrieť.
Ráno vnašej pravidelnej telefonickej polhodinke mama len tak prehodí: “Prebehnem dnes do Kauflandu, potrebujem nejaké drobnosti kVeľkej noci. “
„Nechoď, mami, pozri, ako je vonku, povedz, čo potrebuješ. “
„Ale nieee, vystihnem, keď nebude pršať, ako akedy by si mi to doniesla.
Neskoro
tvoj život je autobus
všetky miesta obsadené
na sedenie aj na státie
celkom ti to vyfučalo z hlavy
Robme si deň krajším
Zasa som si zabudla nasadiť náušničky. Zistím to až vonku, nemám rada holé uši, ale nebudem sa preto vracať. Prechádzame sa veľkonočným jarmokom, keď mi padne zrak na stánok so všelijakými ručne vyrábanými ozdôbkami. Zamierim knemu, víta nás sympatický ujo vklobúku so šedivou bradou ako deduško zrozprávky.
Fajnová
Po dlhej dobe som sa vybrala skamoškou na ozajstnú turistiku, žiadne asfaltové chodníčky, ozajstný les ahlina. Prebehla dôkladná príprava, vytýčenie trasy, naštudovanie mapky. Obed sme naplánovali vhostinci UOndreja. Pozrela som si obrázky na internete, urobili na mňa dobrý dojem, krásne nazdobené stoly, rôzne varianty svadobných prestieraní, svetlé priestranné miestnosti.
Extrémista
šetri silnými slovíčkami
zasa načieraš zhĺbky
až sa dotkneš dna
zostaneš nemý
Pre pokoj v rodine
„Jarko je strašne unavený. Prídu to dorobiť na ďalšie Vianoce. Prečo to vôbec rozoberali. Toto nepochopím.
Bol vynikající
Skorozať prichádza zpráce, Monka mu naloží na tanier, prinesie do obývačky ktelevízoru. Čítam si pri nich.
„Ten Segedín je vynikající, len je tam strašne veľa soli,“ chváli splnou pusou náš Miši.
Spozorniem: „Strašne veľa soli.
Opatrovateľka
kam zmizla žena
čo trestala mužov mlčaním
neodpúšťala
trucovala
Čo si tie deti dovoľujú
Prší, fúka prudký vietor. Dcéra Petra sa ešte vyvaľuje vposteli, cez oblok vidí mraky, nevľúdnosť, nechce sa jej na psychoterapiu.
Vyjednáva: „Zavolaj Mirkovi, že neprídeme. “
Ani mne sa dvakrát nechce, dám sa ukecať.
Doudieraná
mal si ma plnú misku
vústrety chutným prosbám
dokladala som skôr
než sprázdnela
Som na ňu pyšná
„Včera tu boli Filipkovci. Tak som si hovorila, ako dobre, že bývam sama,“ spustila takmer osemdesiatšesť ročná mama do telefónu.
„Julo zatúžil po čerstvo zomletej káve, ale nechcel ten mlynček, čo sa zvrchu pritlačí, len taký ten na kľučku. Ja mám.
Je to dobrý chalan
Dcéra prichádza zpráce unavená, poblednutá, ako už niekoľko mesiacov. Pracuje za dve, kolegyňa je dlhodobo práceneschopná, aj keď je práceschopná, je neschopná, takže sa vynára problém za problémom, chyby, ktoré narobila, neznesú odklad. Ak sa chce požalovať, vypočujem ju, ak je unavená aj na rozprávanie, nakŕmim si ju anechám oddychovať. Prichádza skorozať.
Máme sa
Vykračujeme popri rieke, tlačím pred sebou vozík s dcérou, vedľa mňa kamoška, ako inak, zabraté do rozhovoru. Obchádzame hlúčik ľudí, nejaké kočiare, čosi akoby ma vyrušilo, nevolal na mňa niekto.
Obzriem sa, usmiaty mladý muž, spoznávam oči: „Kde sa tu ty berieš. “
„Kde sa tu beriem.
Budú mi chýbať
blíži sa čas
keď ma budeš ľúbiť tak
až mi prestaneš hovoriť pekné veci
súmyslom neubližovať
Ako povrazolezec
kráčam nie po lane
je to len príliš úzka cestička
vysoko nad zemou
niečo menej ako láska
Ubezpečenie
rozobraní
poskladaní
poznáme svoju hodnotu
vieme kto ajakí sme
Nepožiadaš manžela blížnej svojej
púšťam si ťa iba do snov
blahorečím kilometrom
pobláznení
nedobehneme
Pome, chalani!
stromy popri rieke
vystierajú holé prsty do vzduchu
povedomá vôňa
naznačuje nový príbeh
Viem príliš
iba rozprávaš
ani nevieš že básniš
stačilo by zapisovať
nádhernú ľúbostnú poéziu
S pudom sebazáchovy na úteku
neviem sa prestať stebou rozprávať
občas ťa okríknem
vylez už ztej hlavy
ak ti ešte raz skočím do náručia
Kým nám dôjdu sily
zakopávame onevyslovené vety
vpodobe pňov
mlčíme ich
aby mohol pokračovať bál
No a čo
prekračujem nedôveru
program nevadí vedela som
zapnutý
keby niečo
Bez anestézie
pozakrývaná tak akurát
pripravená na čokoľvek
všetko prebolené
už len vychutnávať pohodu
Utajená prítulnosť
ako ten labrador
farby bielej kávy
každý deň za plotom
pozoruje ľudí
Ako vtáčatá
lietajúce bytosti
ja vnočnej košieľke
ty oproti
vidím len tvár
Oneskorená beloba
padá sniežik bielučký
na polia ina lúčky.
zvykli sme vyspevovať vškole
žiaci deťúrence
Odsúdení na večnosť?
som schopná uvažovať včase
juchú aj au
sú okamžiky
vtrvaní majú začiatok aj koniec
Chcem vás ešte stretať v záhradke, aspoň jednu jar, vydržte teta!
oproti vo dverách stojí staručká suseda
vzime nevychádza
doniesli čosi podpísať
využijem situáciu
Len aby si vedela
zase prišli so západom slnka
celú nedeľu som sama
a večer keď by som si rada sadla ktelevízoru.
odišli odesiatej
V štyroch písmenách zabúdam
len nie vlastniť
vakomkoľvek vzťahu
nechajte mi voľnosť
inak nedýcham
Bublinky to nie sú, keď treba, pijem becherovku
znova
čosi známe vo mne stúpa
zadúša ma
vdobrom zmysle slova
Sama nepresvedčím svet, že hendikepovaní sú šťastní, sú ako my
štebotavé dievčatko na vozíčku
každý sa otočil
usmieval
dospelá slečna
A čoby som nebola, mne sa nezdrcla
ponakladám na tanierik
ochutnávam
objavujem
čo som pod polevou
Jednoduchšie ako jednoduché
moje účtovníctvo
má len jednu stranu
dal
koncom roka píšem zoznam
Inde by vraj nemali Vianoce
dvíham rozprestreté dlane nad hlavu
leťte
vhniezde zostáva jedno
spolámanými krídlami
Už nespadneš
bola si dlho preč
bažiny ťa odmietali pohltiť
rovnako pustiť na pevnú zem
vykúpením je aj krajina
Tam v hniezde všetko začína
mala si rozkvitnúť začiatkom jari
priniesol ťa Mikuláš
dnes
bocian ukladá nečakané
Prináša šťastie aj po smrti?
žltozelená žmolka vposteli
ospalá lovím odrobinku
zvedavá čo to môže byť
veď moja nočná košieľka je ružová
U psychológa
„Skončili sme. Môžete si ísť pre ňu,“ otvára dvere psychológ. „Posaďte sa nachvíľu, ešte nedopila čaj, bol horúci. “
Prisadnem na pohovku, je najbližšie.
Len tak si tečieme
v nezvyčajnej lodi
sedíme obkročmo na bielom potrubí
had zpasažierov
za mnou mladík sobrovským psom
Optimizmus či pochabosť
navôkol sa uzatvára pochováva
odsudzuje ksamote
ona svižne vykračuje
niečo prekročí iné obíde
Dušičky
Novembrové chryzantémy, dážď dušičkový. spieva Marika Gombitová. Už zasa. Kolobeh sa zrýchľuje, ešte doznieva leto, pripomenieme si zosnulých asú tu Vianoce, mám pocit, že nedávno som rozoberala a ukladala stromček do krabice auž znova premýšľam nad darčekmi.
Nepotrebujem všetko rozlúsknuť
na kolenách opálka plná orechov
prechádzam sa nimi prstami
šepot škrupín unáša
zdravé jadrá nadúvajú brušká
Najbližší cudzinec
kým skryté rany
neprenikli na povrch
verila som
že je šťastná
Správne rozhodnutie
po přečtení mě napadne
kdo je na druhé strane stolu
kdo píše
co jsem právě dočetl
Buď mojím brehom
reťaz neprajných dní
presvetlí jeden večer
ktorý nekončí
gurmánovým nenásytným ústam
Meníme sa, podaktorí
zábava vplnom prúde
kstolu sa blíži pán
prepáčte
sme uzatvorená spoločnosť
Miesto na krku
si závažím
ktoré neviem niesť
naučím sa a zažiariš
ako šperk
Natešené poznanie
túžba nestarne
zostáva tlieť
aby vpravý čas
znova rozhorela
Moja malá mama II
mamine zlomené rameno
bolo možno znamením
nech jej venujeme
viac pozornosti
Nič netrvá
vmojom svete
kam sa pozriem
kvitne radosť
buble ako hrnček var
Plyšáky pod posteľou
dospelé dievčatko
nezaspí bez mackov
dvojčatá ružový hnedkastý
do každej dlane jeden
Neopustím ťa, august
celý mesiac
sa na mňa smejú slnečnice
strašiak uprostred
nenaháňa strach
Moja malá mama
čoraz slabšia padá
dolámaná nezlomená
napĺňa každodennú modlitbu
nikomu nebyť na ťarchu
Keksíky
spudom sebazáchovy
odstríham minulosť
naťahujem plachtu
pred budúcnosťou
Kam siaha pamäť
Na potoku poblíž Minárikov plácha babka prádlo.
Tmolíme sa pri nej.
„Aha. Červík.
Som aká chcem
potrhaný spánok
po každom úryvku
zobudí sa iná
ráno ich osievam
Tvoja zakázaná
Včera som na teba myslela vo všetkej počestnosti, len v súvislosti sfestivalom vtvojom meste a práve som sa zobudila z erotického sna, nechápem.
Podelím sa.
Stretnutie zo strednej, netuším, ako si sa o ňom dozvedel, objavíš sa tam.
Nikomu ťa nepredstavujem, nikto sa nepýta, každému je jasné, ku komu patríš.
Chce to čas
dospelými sa staneme
keď chyby svojich rodičov
prijmeme
pochopíme
Viem to
mnohé časom zhasínajú
stávajú sa neviditeľnými
tá čo stretla
hoci na krátku trať
Možno raz
sú dlane
vktorých dozrieva ovocie
rozkvitajú kvety
hoja
Plné priehrštia
zamotaná vsebe
narážam do úzkostí
neriešiteľné
zužuje pľúca
Hádaj, kto som
sedíš pri počítači
prichádzam zozadu
tichučko ako myška
prikrývam zľahka oči dlaňami
Pred svitaním
nietnad ranné milovanie
naše schránky ešte spia
všetky hriechy zasunuté vnevedomí
rozum vypnutý
Keď pršíš ty
letný deň okolo rieky
rozhodí známe vône
zaklonená hlava
koketuje soblakmi
Zobudená spomienka
rodičia
ťahajú za ruky ospalé dieťa
večerným mestom
plného tieňov
Rozpúšťa sa na jazyku
skláňaš sa nado mňa
rozochvené dlane vkladáš pod lopatky
dvíhaš ma ako vzácnosť
mocne
Každá z nás by mala mať svoju cigaňu
„Bola som nakúpiť.
Stretla som našu cigaňu.
Zišla zbicykla, premerala si ma od hlavy po päty ahovorí mi –
ty si taká pekná, aj oblečená si vždy pekne. “
Moje
chcem si vás pochytať
zatvoriť do plechovej škatule
až budú vonku čivo mne zúriť pľušte
kliknutím spustím malé kino
Hniezdo pre básnika
básnici
majú dlane zveršov
neochránia
iba zľahka čičíkajú
O tri mesiace skôr
na hlave šatka
nech nevyľakáš vnúčatá
rozprávaš pomaly
zoslabnutá
O vernosti
kedy chcem
si ťa pričarujem
teba teba aleboteba
mám vás troch
Letné kino bez leta
len hŕstka bláznov
prekrýva karimatkou mokré sedadlá
vrukách dáždnik
na námestí kultúra
Prijal ich za synov
„Našiel som vzáhrade hniezdo.
Vrátil som ho na strom, na zemi traja neoperení drozdíci, aj sa mi protivilo chytiť ich rukami.
Váhavo som sa dotkol auž boli moji.
Čakal som, či sa mama vráti ahniezdo znova na zemi.
Na slovíčko
otáčam ťa chrbtom kslnku
postavím sa oproti
marím dôvodtmavých sklíčok
mne žmúrenie nevadí
Počasie v tvojej hlave
zatiahol si záves
odvtedy iba sem tam
presvitáš
mračná vtvojej hlave
Pridlho potláčané
nahlas plakať je ľahké
ťažšie neplakať
niekto má ustavične
slzy na krajíčku
Nie všetky sa zosypú
päť tulipánov
zomknuté lupienky
ako zaťaté zuby
žltosť sotva tuším
Len pre pozvaných
možno ti naozaj preplo
čo ja viem
si jednoducho iná
vždy si bola
Domýšľavá
občas sa túlam zoznamami
prvé dni známe mená
neskôr pribúda anonymov
premýšľam
Len raz som prosila
vrozdrobenom spánku
ani spiaca ani bdelá
prosila som vezmi si ma
tati
Povaha
matka adcéra s handicapom
očakáva sa trápenie
smútok
beznádej
Nepustím ťa
prezliekam ťa načas za pacienta
moje dieťa
len tak budem užitočná
nespadneme spolu do kanála
Hnevom proti bezmocnosti
hrkocem rozbitými chodníkmi
vozím ťa ako bábo vkočiari
čo pri zastavení
spustí krik
Sviatočný obed s pavúkom
vkladám do úst prvé sústo
na pol ceste zastavím
vonku
vrohu čerstvo umytého okna
Neveriaca
nachádzaš ma
shlavou vdlaniach
bez nádeje
roztomilo detsky
Vitaj medzi živými
škrabkáš pierkom do predlohy
presvitá hriva koňa
zabudnutými textami
vnáša pokoj Nohavica
Zhlboka dýcham
príjemné myšlienky
zatváram do košiara
občas ich nechám vyvetrať
dôsledne triedim pri návrate
Môj život nie je výkres
nenamáčaj ma do čiernej
obomi rukami
chránim svoj farebný
pred prskaním
Vo vnútri nespútaná
neuniknem
každé odstrihnutie
zaslúžene prefacká
zamávam k odletu
Studená
Nádherné počasie, hriech sedieť doma. Ešte toto, ešte tamto, pobehujem po záhradke, sočami na hodinkách, nezmeškať príchod mamy. Žltučké hlávky prekrývajú zelenú, tak rada by som sa snimi maznala čo najdlhšie, keby.
Susedov učesaný trávnik je alergický na žltú, vypichne každú skôr, než stihne vykuknúť.
Porozumenie
keď klesám
žijem cez písmená
zem potom nie je
príliš tvrdá
Nasiaknutá slnkom nerozumiem tvojej tme
nie som ty
len stojím vedľa
odstrihli ťa
ako každé iné dieťa
Odísť bez výčitiek svedomia
chcem ustriehnuť
naozaj poslednú
chvíľu
nech zapíšem nadpozemským písmom
Ešte sa oplatí
ľavá objíma pravú
prsty oproti palcu
zvierajú tepnu
vzdúva sa vrytme
Tvoje básne
sú ako vyžehlená košeľa
pozapínaná od manžiet
až ku krku
ťažko im niečo vyčítať
Udrite si
poskakuje
štrngoce smiechom
priťahuje blesky
ako najvyšší strom
Na hodine výtvarnej výchovy
nakreslite vašu rodinu
prikazuje pani učiteľka
dievčatko berie pastelky
zapĺňa výkres
TOTO má zmierniť jej žiaľ?
pôjdeme k strýkovi
budeme tam aj spať
dievčatko zažiari –
a babka.
Čudné otázky dospelých
koho máš radšej
mamičku alebo otecka .
babku
vyhŕkne bez rozmyslu
Nerozumie, len cíti
mama ababka
vnezhodách niet kam odísť
vzdialenosť nahradená dusnom
namiesto hlasných úderov
Škrabance na detstve
dievčatko astará mama
manželská posteľ
preležané matrace
(matku by boleli kríže)
Kto by si všimol
býva jej plno
nahlas búrlivo dovesela
občas stíchne
nielen vsebe
Už sa nebojím
most cez rieku
žiadny betón
udupaná hlina
nie na šírku
Bez pečiatky veku
našiel si ma
na poslednú chvíľu
pár minút pred zmierením
pozažíhal zabudnuté
Už je dobre
druhá, možno zrozumiteľnejšia verzia
opieraš sa
nezostáva mi nič iné
iba ustáť
Ustáť aj v pokľaku
bože ako mi je dobre.
tak nepríčetne
bezpríčinne fajn
radosť tečie cícerkom
Aj na teba dnes niekto myslel
myšlienkovým chaosom
presvitajú mená
nad niekým sa zamyslím
iných letmo vnímam
Neverte jej, nevedela
nie po prvýkrát
zavetrí rovnakú tóninu
vybieha v ústrety
zrelá žena a
Fľaštička s radosťou až do plaču
ak ťa raz nájdem
už ťa nikdy nestratím
ak ťa raz stratím
už ťa nikdy nenájdem
Posledná túžba splnená
zabudnutý domček za dedinou
život nevidno ani zobloka
zložené ruky
každý deň čaká
Prichytení Vianocami
obrázok jedna
dievčatko darček
uprostred úhľadne zabalených
očakávaný pridlho
Za čím sa oplatí
zabudol sa bez pohybu
klesá
aj by zostal keby
chýba kyslík
Len uveriť, že viac nechcela
zadýchané závrate
s presvedčením
ako je
tak zostane
Je mi tak hrejivo
priniesol deťom darčeky
no. deťom.
sú dospelé
ale stále naše
Preč od cely introverta
zachytí slabé
ťukanie oblízkosť
obchádza puzdro
vracia klop klop klop
Kto nás prikryje
perina pod bradu
spohladením od babky
zabalená tebou po tom
roztopašne sa odkopávam predtým
Na výsledku testu nezáleží
príbeh
bez básnických prostriedkov
vytrasený zprozaického vrecka
písmená vyklepané do kláves
Keď smútok onemie
ďalší deň vzdialenejší od slnka
bližšie ksamote
prsty na studených nohách
protestne nešermujú
Hlboké spolu
aj prchavé okamihy
zostávajú uložené
práve tie
čo nejde ani aktuálne zachytiť
Nie vlastnou vinou stratený
podaktorí idú priamo
bez obzretia
vpravo vľavo
zahľadenia dovnútra
Odložená na štvrtom poschodí
nie trinástka
štvorka
je nešťastným číslom osamelých
na výťah málo
Hroznové orgie
strihám strapce do košíka
zelenkavé bobule
ružové až bordové
doma
Puto ktoré neškrtí
s narodením
dostávame na krk
neviditeľný obojok
postupne pripútaní
Medzi dverami
ty dojatá
ako ti pomáham
ja spytujúc svedomie
mohla by som viac
V ten večer
zvinutú do embrya
maviac ako inokedy
obopla samota
na strach omamu
Tohtoročné ani mňa nenasýtilo
takmer vkaždej tvojej básni
má leto
predplatené miesto
ak nie inak
Ukričané svedomie
vzájomná príťažlivosť magnetizuje
si ako žrebec
fascinovaná opálenými svalmi
šepoce
Rozosmiati
stretávam vážnych
a tých
čo úsmevom
prikrývajú smútok
Voniam jablkami a škoricou
čarovná jabloň
rodí nezvyčajne
po letných ani stopy
jesenné ešte nezrelé
Už niet kam sa schovať
cestou zhuslí
sa spustil lejak
sandálky ločkali
celá som kvapkala
Nad fotografiou
moje milá
holčička už chodí sama
to je co.
mluví
Zasa ten sen
iný apredsa rovnaký
neznáme mesto
zúfalo hľadám východy
všade priepastné schody
Ako málo stačí dievčatkám ku šťastiu
jedna stolička
bez operadla
malavyklápacie sedadlo
jej brucho ukrývalo ponožky
Fičím na slnku
zavčas rána
vysávam mušky z okien
chladím byt prievanom
poletujem
Nezávisle na počasí
vystieraš chrbát
najhoršie už bolo
plný očakávaní
obrátený kzajtrajšku
Planý poplach
myšlienky naberajú na objeme
ako kysnuté cesto vteple
omínajú
šteklia vkončekoch prstov
Stihla by som, ale neujdem
vlete
sdobrou náladou
vstávam aj zaspávam
radosť blčí ako oheň
Už si to môžem dovoliť
narodí sa bábo
vžene pocit matky
bez nároku na omyly
počiatočné neistoty
Zmarené úsilie
týždne mesiace roky
sypeme svoju mandalu
farebné zrnká konečne
zapadajú do obrazu
Dvaja na milovanie, na život jeden
za zatvorenými viečkami
predlžuje naivitu
nasáva blízkosť
do nasýteného omdletia
Zastrájaš sa
cudný ako dievča
zminulého storočia
balíš erotiku
do nepriehľadného papiera
Budem poznať
chyťte ho.
prsty tesne pred dotykom
rozochvené hľadaním
pramálo písmen
Zle načasované údery
recyklované frázy ignoruješ
napokon
sa knim aj tak prehryzieš
čas naozaj lieči
Bez príkras, len v správny čas
pravdy
zadreté ako triesky
treba ťahať pinzetou
hlboko uviaznuté
Ukrátení o čaro návratov
stiesnený priestor
neprospieva láske
čím bližšie
povinne spolu
Upnutý k prežitému
zahľadený za seba
drapká si do rán
nedovolí im zahojiť
čo dnes
Rozumiem tvojmu tichu
bez jediného slova
si zodpovedal
všetky moje otázky
aj tie
Istota
ako sypanie odpadkov
do deravého koša
jedny sa zachytia
iné vypadnú rovno
Priehrada súkromných dažďov
roky nezdvíham stavidlá
pre krátku chvíľu úľavy
nestrhnem tých
čo (aj) vďaka mne
Snáď po prvýkrát v živote
nelomcujem
mrežami klietky zimy
nekrižujem ju zúrivo
zrohu do rohu
Ťažko predvídateľné
ako ryba
zanechaná odlivom
na suchu
zmieta sa
Pred povodňou
posledné roky neplače
kanáliky prestali
púšťať slzy
nie
Nezlučiteľní
presne na hranici
mňa ateba
zhasnuté svetlo
rozsvietilo poznanie
Príliš blízko
stiesnený priestor
neprospieva láske
čím bližšie
povinne spolu
Bláznova poézia
fascinuje prúdom myšlienok
vytrysknutých zpodzemia
vymetá nepoznané kúty
vymýva vodné dná
Predstavám nerozkážeš
viac než dlho
oboma nohami
prilepená kuzemi
pravá ľavá
Moja stratená istota
stojíš uprostred schodov
vpyžame
klasické tenké prúžky
veľké gombíky
Uviaznutá v medzifarbí
tečie clivá melódia
známe slová
je trištvrte na jeseň.
umňa takmer celá
Nepodľahnúť stereotypu
niekedy stačí
prejsť na druhú stranu
nehľadieť ustavične pred seba
nechať oči sem tam
Chcela by som byť orchideou
mať istotu
potroch mesiacoch
znova zažiarim
púčik za púčikom
Vždy takto v septembri
zavoniaš spomienkou
batohom na pleciach
zrýchleným krokom ktebe
širokú škálu pocitov
Ako keď dieťaťu prezradia...
darčeky nenosí Ježiško
zostane tešenie
na veci
nie zázrak obdarovania
Tlmočník mojich snov
rána
keď blúdim nimi bezradná
maľujem obrázky cez slová
vsnahe zachytiť
O pierku
odchýlený oblok
sotva na dlaň
pre hviezdičkové sny postačí
ráno
...neistota
okatá sieť
zo stromu na strom
pohupovaním uspáva
rozplynuté vedomie
Komu je čo závidieť
tá ktorá dokáže
plané sľuby prehĺtať
ťahať za dvoch
starosťou oďalšieho
Dobrovoľne spútaná
sebestačná
silná žena
so všetkým si poradí
každodenne
Nesplnené sny
premieňaš
na papierové lastovičky
púšťaš
zkopca nad mestom
Napriek tomu
hovor vždy pravdu
záleží mi na nej
rozoberám
hľadám
Som blázon do leta
zničoho nič
ma neopísateľná radosť pochytí
schmatne pod pazuchy
do výšky dvíha
Sú chvíle, keď...
zámerne prehliadam
svoj obraz
poznačená časom
únavou
Po záručnej lehote
ak chceš byť so mnou
stačí povedať áno
hovoril bez záruky
dátum vzniku
Hluché dni
zčasu na čas
prídu hluché dni
dôjdu slová
myšlienky
Predstavivosť nie je fantázia
na ľúbostné verše
netreba mi miláčika
deň čo deň po boku
nestačí však fantázia
Začínam sa opakovať
si zákonom chránená rastlina
všetko prikrýva tvoja nemoc
oberá ma ospontánnosť
chlapovi sa dá vykričať
Nikto nie je na vine
„Čo zajtra. “ pýtam sa večer dcéry. „Teoreticky by sme mohli, chodníky sú odhrnuté, nesneží, len čo sfusakom. Spolužiakom by to dosť skomplikovalo presun zbudovy do budovy, sedieť vňom vtriede nemôže.
Sklamanie
celkom malé
malulinké
nechce priznať
ani sebe nie
Ďaleko či blízko
jsem příliš daleko
abych tě mohl chytit za ruku
políbit
dost blízko
Svet hore nohami
máš peknú pusu
zrazu znej vyletí
skúma pery
do srdiečka vykrojené
Zakódovaná výchova
nepustí
hoci sa urputnesnaží odkloniť
vracia ho späť
nechcem
Vlastné pravidlá
ako kňaz
čo vystúpil zcirkvi
pre hriešne chúťky
prestal veriť vBoha
Dokedy je žena ženou
kým ráno
rozčesáva vlasy
po očku sleduje
obraz vzrkadle
Roztopašné počítanie
nabízím Ti
darem
podzimy vonící
jarem
Vrstvu po vrstve
zmývam zteba
úzkosti abeznádeje
neodbytných
nočných démonov
Zaskočená
ubolené oči
zračia opäť strach
zmizol
chvíľkový záblesk šibalstva
Kedysi, teraz, raz
nevychovala som ťa dobre
zbytočná snaha
pozri
kolegova dcéra
...kým pretiekol pohár(ik)
opretá ovankúš číta
oči skáču zriadku na riadok
nesústredená
ďalší neskorý príchod
Na krok od popínavej ruže
potreby relatívne
rovnako túžby
ak niečo bolí
chce iba zdravie
Zaliata do večnosti
za každú lásku prosím
nech skončí včas
neprerastie do
prečo
Presladená kávička
som
lahodný dúšok kávy
trikrát zalievaná špecialita
pri mne chladne
Presne tak
stret názorov
fandí dialógu
slovíčka
pinkajú cez sieť
Príbehy v oblakoch
nespúšťam roletu
líham si smesiacom
tisíce svetielok
nezbedne zažmurká
Raz budeš
nenávidíš otca
ak zajtra zomrie
nebude mi ľúto
myslíš že uverím.
Šoková terapia
krehkú blízkosť
vymazali zpamäti
treba čakať
povedali
Prekvapivé počty
poď so mnou
znova do prvej
učiť sa
čítať písať
Na potulkách
chodievaš uličkou
postávaš pred domom
hľadíš do obloka
dávno tam nebývam
Spomienky sú ako sen
väčšina zážitkov
končí vzabudnutí
ako ráno
nezopakovaný sen
Niet pomoci
. ado toho prší
akoby zlých pocitov
nebolo dosť
nie jarne
Aj takí sú
zahľadení za seba
ponorení vnenávisť
drapkajú si do rán
nedovolia im zahojiť
Odkaz mužom
vyhrieva sa
na slniečku spokojnosti
bosonohá na turka
zachytáva
Hra na slepú babu
blúdiš vhustej hmle
naťahuješ ruky
vsnahe nájsť
Niekoho
(Iba)spokojná
oslobodená od veľkých citov
vpríjemnom tichu schúlená
núti sa uveriť
som vďačná
Len tak pre radosť
hviezdy nie
- to je klišé.
ale čo
keď ich vidím
V správny čas
v podkrovnej izbičke
rozčesáva spomienky
pozerá na strechu
komíny
Napriek vzdialenosti blízko
ponúkla by som ti
zložiť umňa hlavu
do sýta sa vyplakať
rozumiem tvojmu žiaľu
Čo si zapamätáš, to platí
sodstupom času
obzretie
zastiera realitu
niečo vystúpi farbistejšie
Cnie sa mi
chýbaš mi láska
použijem klišé
nechcem ťa menovať
vlastne aj klišé
Nedôverčivá
zaobalená
pred sklamaniami
pridávam vrstvu za vrstvou
posledná ukrýva moje ja
Topiaci
som tvoje steblo trávy
za každý dotyk
ďakuješ
mal by si vedieť
Rozchod
žiaden pohár
nejde vypiť do dna
po poslednom dúšku
otočením
Štyri ľudské obdobia
poletuje
zo vzťahu do vzťahu
vychutnáva
prvé dotyky
Mne nie
smútočné oznámenie
oúmrtí syna
do mailových schránok
bývalých spolužiakov
To dievčatko som ja
vkuchyni stôl
prikrytý dekou
hrnček plný vody
babka kropí bielizeň
Malé milé rozdiely
on a ona
milujú rovnako
apredsa inak
ona dostáva
Bezmocnosť nenávratna
ktosi zaznamenal
vyrieknuté
čítaš svoje slová
nespoznané
Vybehnúť v tričku
mdlá pachuť
rozlieva sa na jazyku
šedivie nálada
pištím po vôni
Zasa píšeš
krehké verše
nehlásim sa knim
pozorujem zobďaleč
nechcem
Kto čo vidí
milovaná
aj zatracovaná
nevyhnutná časť roka
je jedno
Nespoznateľní
každá bytosť
ostrov tajomstiev
zámerne
či zneznalosti rozlúsknutia
Krížom krážom
cez prázdniny
pri debate
chodím krížom krážom
po izbe
Stretnutie
vyčnievajúce
brušká spolužiakov
vlasy šedivé
okuliare
Človek človeku
dievčina na vozíku
stojím jej za chrbtom
do tváre nevidím
mladý muž
Drobučká
nepoddáva sa starobe
zrána sily pozbiera
úsmev cez bolesť
iným
Zmeškané
pomalým krokom
odmeriava
známe chodníky
cieľ dávno obišiel
Nedošli
ona je tu aktosi inde
nedošli k sebe
odbočili
na nesprávnom mieste
Obdivujem
čo sa rodí
vmladých hlavách
často očaria ma
zrelé myšlienky
Čo som tvoje
sme ako zabudnutá
hračka klik klak
snarušenou gravitáciou
guľôčky zostávajú zaseknuté
Na diaľku blízko
mamúš.
nemáš ešte nejaké hrable.
nie zlatko
už si zobrala
Pomodlime sa
poď ku mne
pomôžem ti zabudnúť
nie navždy
aspoň nachvíľu
Ďakujem, že si odišiel
vďaka tomu môžem spomínať
na chvíľky iba naše
puk ruže skvapkou rosy
pod hradom
Viac ako poézia
neznámi básnici
schovaní za nicky
koľkým znich
voľačo chýba
Pohladenie
dospelý mužsdušou chlapca
zranenia z detstvavlečie so sebou
hoci má mamu otcasestru brata
necíti puto rodiny
Jedno malé nič
kedysi keď sa ženil bývalý
cítila som niečo
nie sklamanie ani bolesť
ťažko to pomenovať
Nájsť pokoj
sedím tu
hľadím do prázdna
rozprávam sa stebou bez slov abez teba
akosi mimo zmyslovo vysielam všetko
Slaná rieka
ako je to dávno
čo som naposledy plakala
od istej doby plač odkladám
nedovolím si míňať energiu
Na dobu určitú
chvíľami ťa nenávidím
mám chuť búšiť do teba päsťami
dobre si vedel
že náš vzťah je na dobu určitú
Nepripravená
hoci som vopred vedela čo mi odpovieš
znova sa plazím pri zemi
neschopná vzlietnuť
motanie stále dokola
Všetko alebo nič
je lepšie trápiť sa že máš niečoho málo
ako nemať to vôbec
si povedal
umňa to neplatí
Viac ako sa dá
Chýbaš mi.
Tak veľmi.
Neskonale, zúfalo,
tragicky a beznádejne.
Aj keď tu nie si
nič nejde vrátiť späť
či chceš alebo nie
skončili prechádzky fascinujúcim svetom
Muža aŽeny
Zamknuté
ak zdruhej strany dverí
zostane vzámke kľúč
len blázon verí
že odomkne vstúpi raz dnu
Zaháňanie smútkov
sedím na pohovke
líhaš si na chrbát
hlavu mi zložíš do lona
jednu ruku ti vkladám pod ňu