Judita

„Doveďte ďalšiu!“ skríkol Carl. Ten jeho prenikavý hlas znel ako vrešťanie píly, ktorá sa zarezáva hlboko do mäsa. Všetci sa pred tým rozhnevaným krpcom triasli, dokonca aj veliteľ tábora mal pred ním rešpekt. Husté obočie a tmavé bajúzy trčiace spod krivého nosa naháňali strach. Sedel tam zamračený ako jesenná obloha a nervózne klopkal po stole.

Konečne vstúpil dozorca a pred sebou tlačil ďalšiu nahú. Judita bola útle vysoké žieňa s pomerne dlhým trupom a krátkymi nohami. Čierne vlasy nad ramená nechávali vyniknúť jej snehobielej pokožke. Carla ihneď zaujala jej čudná postava.

„Je neobvyklé, aby taká dlhá mala také krátke nohy. Treba to riadne preskúmať.“ zaumienil si.

„Rozkročiť nohy, predpažiť, zohnúť sa!“ postupne vydával rozkazy. Vystrašená a zmätená Judita poslušne robila všetko, čo jej nakázal. Vnútri sa jej to bridilo, no nedokázala si pomôcť. Strach a vôľa žiť boli silnejšie ako stud. Carl ju študoval  od hlavy až po päty, no nenašiel nič neobvyklé, okrem tých trpasličích nôh.  Vybrali si ju do jeho reprodukčnej skupiny.

Doktor Carl Clauberg sa zaoberal sterilizáciou žien. Ako prívrženec tretej ríše mal za úlohu sterilizovať židovské ženy a úplne vymazať židovskú rasu. Bol práve uprostred nového experimentu, ktorého súčasťou sa stala nič netušiaca Judita.

Zatvorili ju do malej zatuchnutej miestnosti. Na dlážke sedelo niekoľko žien. Cez malé okno ledva prenikali slnečné lúče. Tmavá miestnosť ešte umocňovala tú beznádej a strach, ktorú v sebe mali ženy.

Nasledujúci deň od rána postupne odvádzali všetky ženy kamsi preč a nazad sa vracali zúbožené plné bolesti. Po niekoľkých hodinách prišiel rad na Juditu. Stála a čakala, čo bude. Doviedli ju do veľkej bielej miestnosti pripomínajúcej nemocnicu. Prikázali jej vyzliecť sa a ľahnúť si na pripravené lôžko. Nohy a ruky jej vložili do kožených remeňov a zviazali.  Potom pristúpil doktor Carl. V ruke zvieral obrovskú striekačku plnú akejsi kalnej tekutiny. Na to jej celý obsah vstrekol rovno do pohlavného ústrojenstva. Kričala, metala sa, no nič jej to nebolo platné. Po chvíli zostala pokorne ležať. Do izby prišla zlomená. S pribúdajúcim časom cítila akési pálenie v celom vnútre, akoby v nej čosi vrelo. Spolu s ostatnými sa zvíjala od bolesti. Takto to celé prebiehalo niekoľko nasledujúcich dní. Ich stav sa zhoršoval. Na šiesty deň zomrel prvý z pokusných objektov. Bol to hrozný pohľad. Ženy vzlykali od strachu a zúfalstva. Niektoré sa snažili modliť k bohu, aby ich zbavil bolesti. Iné si želali konečne skapať a oprostiť sa toho utrpenia.

Po týždni nasledovali nové vyšetrenia, po ktorých bol Carl nadmieru spokojný. Škrabal si fúzy a prihlúplo sa usmieval.

„Pán Plukovník, moja metóda dokonale funguje. Všetko je na dobrej ceste!“ hlásil do telefónu. Chvíľu ešte čosi vysvetľoval až napokon spokojne zavesil. Celý kumšt spočíval v tom, že ženám vstrekoval do pohlavných orgánov chemickú dráždivú látku, ktorá spôsobila zápal. Na to sa vajcovody uzavreli a zablokovali. Týmto sa ženy stávali neplodnými a mnohé z nich po pár dňoch v bolestiach zomierali. Týmto spôsobom mohli byť za deň sterilizované až stovky židovských žien.

Judita sa cítila stále horšie. Po poslednom vyšetrení ju do tej veľkej miestnosti, ktorá v jej vzbudzovala hrôzu, viac nezobrali. Zaradili ju naspäť k pracovnej skupine. S vypätím síl len ťažko zvládala namáhavú prácu.

„Prásk!“ ozvala sa hrozitánska rana.

 V celom tábore sa rozpútala hustá paľba. Vzduchom svišťali guľky, telá padali na zem ako podpílené stromy. Niekoľko nemeckých veliteľov a dozorcov sa napokon vzdalo ruskej presile.

„Konečne je to tu!“ skríkla jedna žena a od radosti sa rozplakala. Judita v tej chvíli zabudla na bolesť a tešila sa spolu s ostatnými väzenkyňami. Zúbožené a podvyživené ženy sa radovali z príchodu Rusov. Správy o oslobodzovaní krajiny sa šírili ako dym z komína a ruské vojsko pomaly postupovalo a tlačilo Nemcov na ústup. Slnko bolo zrazu o čosi svetlejšie, zem nasiaknutá krvou sa zdala byť prívetivejšou. Ženy z tábora sa pomaly rozchádzali do miest, kde kedysi stáli ich domovy. Vo väčšine prípadov však nachádzali len prázdne sutiny. Judita to už nestihla. Zomrela spolu s ďalšími ženami, na ktorých boli vykonané neľudské pokusy. Aspoň jedno prianie sa jej však splnilo, zomrela slobodná!