Letná búrka

Cez okno sa blýska –

tvoj úsmev v oku búrky

pretína môj svet.

Kde si? A kedy prídeš?

Potichu počítam

vzdialenosť medzi svetlom a zvukom,

túžobne vyčkávam vzostupné hrmenie

tvojich krokov.

Si priamo v mojom srdci,

a predsa nie si v ňom.

Hlavu mám plnú tvojich slov,

no už mi to nestačí,

už nechcem písať o daždi.

Potrebujem zažiť

tvoje ruky,

chcem cítiť chladné kvapky

na horúcej koži.

„Kedy už konečne začne pršať?“