Pozdrav
Pozdrav
Keď sa briezka skloní,či višňa sčervená
osýpe sa orech,čo to znamená,
keď zavonia jedľa či chrzamtémy kvet,
Dažď
Dažď
Kvapky dažďa, cez skla okien hľadia,
jeseň sa blíži a sňou chlad.
Zo stromu v smútku listie padlo,
30.11.
30. 11. Život je krátky tanecja v kúte nechcem stáťa kto by chcel. dobehnúť niečo hoc minie cieľdo dna ta horkosť dopitána chuť sa nikto nepýtanaliali po okraj čašukoľko mám na to časuvyprosiť ho chcem.
Človek má len to čo si užil...
V znamenie zvoní zvonna námestí zemevšetkého dosť mámenič si nevezmeme. Už sa naklaňameniekto musí s kola vonuž nás je vraj veľana predmestí zemeuž zvoní zvon. Užij si životlen to ti nevezme nikaby si niečo malkeď zatrúby prievozníka pôjdeš tam bez ničeho sámvystúpiš na veľkom námestiponesieš čo sa ti do srdcaa pamätí zmestí. Človek ma len to čo si užil.
......... .
. . Po chodbách prechádza sa samotav rohoch stien výtvor pavúkav kľúčových dierkach veľa tajomstievale nikto sa na nič nepýtači radosť bola ,či sklamanienaučili sa všetci tú istú vetutebe všetko pristanetak nosím to v sebev duši tajomstvo zabalene v strachuprach tají v kľúčových dierkach tajomstvás toho prachu šeďmám vo vlasochna tvári zopár vrásokuž ani zrak tak neiskrí kali ho bolesťjak ranný oparv duši veľa tajomstiev zabalené v strachusamota ma drží za ruku,na stene visiaprázdne raminikoho nemám a pýtam sačo bude s nami. .
15.1. Ráno
15. 1. RánoZbudilo sa ráno a teba uspať idúa robiť čo trebapod plachtou prikrytýchodbou ťa vezúa zrazu zbadáš kúsok nebaprosíš, zastavťe na chvíľu. hoc nevedia prečo ,stoja.
Vravel mi otec
Pevne na zemi stoj pýcha nech ťa nespáli radil mi otec môj k ľuďom dobrý buď čo dlhšie sú s rokom ver svojím krokom. Nestracaj tvar ostaň aký si hoc aj neistýnemeň sa že chcú to inýtvoje vnútro ladí s tebouako futro plášťaaj keď budeš proti vetru stáťnemusíš sa bať. Neboj sa byť vľúdny v pokore staťaj najtvrdšie stromy korenia v zemiaj miľovy pochod začína prvým krokomaj najtvrdšie dreva prehoriahovri sa v prísloviach.
Zastav sa
Zastav saKeď srdce plače a oko nevie s sčohoduša sa prieči , že mnoho je tohozastav sa len tak k oblohe zdvihni zraknechaj to na Toho čo byva tam kam letíten vták. Keď je toho veľa nevieš ako vonzdvihni zrak k nebu pomôže ti On.
Čas
ČasČas iného dobráčas zvláštneho svetla ,iných vôni,želáni,prozieb,obdarovavaníčas zvončekov,zvonov. Skláňam sa pred Teboučo v jasliach ležíšskláňam sa pred Teboumeno máš Ježišto meno tak sväteaž nad Tebou jasTento čas privádzas diaľok nás domovzdobíme stromyaj na priedomís tvojho svetlanech je trochajasu v násnech štedré dlane hladianech lásku dávajúnech štedre dlaneten čas vítajú. Nie všetci sa k Tebemodlianie všetci Ťa vzyvajunie všetci v jasličkachčakajúJa chcem v prosbedlane zložiť a modliťsa za všetkých.
Aj keď...
Aj keď . Zo života viešúlohy plniť musišaj keď zabudneštu nie je žiadnepo škole. Z vlastných chýbsa po učíšživot ti to zopakujekým sa všetko naučíšTu niet knih ani vedyvždy bude tak ako vtedypo sty či prvý krátaj zle je na niečo dobréto skôr nezabudneš.
Vyvetrané.
Vyvetrané. Chodbou sa nesie pribuchnutých dveríozvena ,čo pre mňa znamená . . .
Blbôstky
Na prechádzke zopár šípok červených a nejaké šišky pod nohami šuchot lístia zbieram ich do misky ozdobím si vchodové dvere ked príde niekto blízky. S prechádzky. teším si dušu teplo ma objíma takú chvíľu ma asi každy rád pri teplom čaji sedí jablkový koláč vonia škoricou z vonku vyhnal má chlad. Blbôstky píšem si blbôstky mám ich už veľa komu sa nepáčia nech ich nez dieľa.
Nikto nemal nič
Nikto nemal nič
Mlieko a med taký vraj bol svet
chvália si ho ty čo v ňom žili
my čítali sme o ňom len
Rany sa zahoja .
Rany sa zahoja .
Jeden moment času a všetko je inák
života etapy na duši záplaty
nemaš čo skrývať
Energia.
Keď ti niekto deň rozsvieti
vyvedie ťa s tmy
hneď sa správaš akoby si to nebol ty
Keď ti niekto pripomenie že žiješ
Sama
Sama
Samotu nehľadám chodí zamnou sama šlape mi na paty mám ju za dverama to čo nechceme toho veľa máme hoc kúpiť sa nedá aj tak doplacame Vždy si prisadne s vina odpije a tak hlasno zýva ústa nezakryje nikto ju nechce ona príde sama na dvere neklope moja stará známa.
.....Žobre ....
Každému navráva, že s nim každý všetko zdolá,
no činy mojím otcom sú a matkou pravda holá
Dajte mi okovy...
Dajte mi okovy.
Či s kože sa zvliekať môže.
Či bolesť moja Vás neboli.
Aby som nesmela lietať ,
Niečo...
Niečo. .
šlo okolo mňa tak blízko ,
že cítila som toho chlad a
hlas ticho volal ma,
...len tak...
Mám v sebe kus Boha,kus Domova
kus Otca,Matky
rodné číslo a meno .
V DNA je časť Boha,časť Domova v DNA existuje kvantova realita v nej sa nachádza inteligentný plán. Pole okolo DNA,bolo vedecky dokázané,ako interdimenzialne ktoré pre Univerzum predstavuje jedinečnú adresu na na ktorej sa nachádza vaše meno.
Deň a noc.
Deň a noc.
Za oknom deň,čo vždy žiť núti
odišla noc a teraz smúti
či sa nenávidia,či radi nemajú
Rozkvitli stromy
Rozkvitli stromy.
Pomedzi domy, rozkvitli stromy,
včielka včielku hľadá
letí za tím, čo ma rada,
So mnou.
So mnou.
Takú hladnú túžbu mám
nasýť ma,keď budeš
so mnou sám-
Raz je viac
Raz je viac.
Zažiť raz je viac
ako počuť sto krát
radu ti dám,
Skláňam sa
Skláňam sa
Skláňam sa nad vodou
pred slnkom si oči cloním
a tiež sa pred ním skloním.
Čo vlastne chceme
Čo vlastne chceme.
Vidieť slnko s oboch strán
podarili sa to
po štyroch rokoch
Nebudem písať do rýmov...
Nebude písať do rýmov.
iba tak ,obyčajne ľudsky,Vám všetkým ktorý zablúdite snáď ,neurazím nikoho-popriať chcem. Veselé prežitie sviatkov vianočných a šťastný nový rok,v ňom veľa zdravia šťastia pohody,pre celé vaše rodiny -zo srdca želám.
Budem prosiť v pokore,toho tam hore
ak sa dá aj dneska
Nebudem písať do rýmov
Nebudem písať do rýmov
budem v slove priama
tak som sa s tou v sebe
dohodla sama
Vážka...
Vážka.
spí sťa v bubline s mydla ,
zaliata do skla -tuhá,nehybná,
neživá-má roztiahnuté krídla-
Bádam
Bádam
Neviem čítať s nemých pier
ani s očí prázdnych
ani stenou prejsť
Neodsúdim to čo chcem.
Neodsúdim to čo chcem.
Skôr ako ma začnú súdiť
nech naučia sa v mojich
botách blúdiť.
Až sa ma mesiac dotkne
Až sa ma mesiac dotkne,
bledou tvárou a ja ,
sa s toho zapýrim
opíšem to do diárov
A preto.
A preto.
Píše sa v múdrej knihe
o žene,čo prvá tu žila,
Eva meno mala a pre ,
Modlitba za nás dvoch.
MODLITBA.
Môžem ešte v malom dúfať,
že stretnem ťa v náhode.
. bude to zázrak veľký
Asi..
Asi
Nebojím sa šťastia,
nebojím sa kríža,
svoju káru ťahám
Pre všetkých...
Pre všetkých.
do srdca lásku
do dlane teplo
do tváre úsmev
Všetko sa mení.
Všetko sa mení.
a zostane tak,
niekedy slniečko schová
mrak,
Opár.
Opár.
Rozpustila sa hmla modrá ,
bola nízko taká dobrá,
neškodila len tak stála,
V tieni..
V tieni.
Jednoduchosť oslobodzuje,
ku šťastiu blízko má,
vždy vám s mala-veľa dá
Oheň.
Oheň.
Anjel kožu diabla mal,
v očiach oheň,keď sa
smial-
... pre seba...
. pre seba.
s krás a prekvapení
sme zrodený
bez muža,ženy,
Klasika...
Klasika.
Nemajte ma za klasika
vo mne je iná politika
s romantikou,si tiež
Hra farieb.
Hra farieb. Hra farieb.
Tíchne vtákov spev
a lístok spomína,
na mladú jar-
Zabúchaj ,zavolaj...
Zabúchaj, zavolaj.
Zabúchaj ,zavolaj
na rám môjho ducha
a ja ti otvorím, duša nie je
Voda
Voda
Voda objíma celý svet,
obmýva ho svojou silou,
nebráni sa mu nik a nič
Opásaná zlom
Opásaná zlom.
Povedal mi,si opásaná zlom
no jadra máš dobré
chodíš s hriechom
Nič nieje nové.
Nič nieje nové.
Nič nieje nové,
za nás mysleli už máyove,
my sme iba vylepšili ich činy,
Keby
Keby
Hlúpa závisť na svet vyšla,
s holou pravdou sa kdesi
zišla,
Keby II
Keby II
Keby bolo niečo čo sa nedá vrátiť,
ukradla by som to a dala to skátit.
Lož ma krátke nohy,
Ostro i ľahučko..
Ostro i ľahučko.
Tak sa ma dotýkaj
jak dieťaťa matka,
keď mu pred spaním
Praska preteká
Praska, preteká.
Keď v ruke pohár stláčaš,
praska- preteká,
prečo sa rúbe do cti človeka
In víno in ..?
In víno in.
Kde sa pravda skrýva,
v strapci hrozna,
či,v pohári vína.
Piatok 13
Piatok 13
Vždy ,aj dnes mi prší za golier
šťastie skryté do voljer,
podobu ma zlatého vtáka
Chválim čas.
Chválim čas.
Chválim čas,keď som s tebou
čas bez teba ako by nebol,
chválim minútu zo sekundami,
Pýtaj sa.
Pýtaj sa.
Keď nevieš pýtaj sa
za to nič nedáš
na všetko pýtaj sa ,
Píše nám život...
Píše nám život.
Čítam ti z tváre,jak s letokruhov stromu,
čo život naložil a ešte pridal k tomu ,
vždy nové čítanie,keď vraciam-
Vyzuť sa s teba chcem.
Vyzuť sa s teba chcem.
Nedá sa s teba vyzuť
jak s mokrých galoši
tlačíš ma a to sa nesluší
Život ne dochutíš.
Život ne dochutíš.
Život ne dochutíš korením či soľou,
život je pretkaný šťastím i bôľom
život ne dochutíš korením vzácnym
Búrka
Búrka
Za oknom plače nebo
až vzlyka v hrome ,
toľko žiaľu je aj vo mne,
Som sila v splne.
Som sila v splne.
Som sila v splne takú silu mám,
som sila v splne,do snov vášeň dám,
v splne sny budú splnené.
Na čom zaleží
Na čom zaleží.
Na čom zaleží,
jak život naplňam.
zaleží na tom ,
Ne dokážem to, čo kážem...
Ne dokážem to čo kážem.
ale neprestanem kázať,
keď napíšem nedovolím
nikomu to zmazať
0braz.
Obraz.
Prečo na ten obraz hľadíš,
pohľadom ho vždy pohladíš,
keď tvrdíš o ňom opaky-
V búrke.
V búrke.
Vždy, v búrke prichádzaš
na krátke časí,
bez slov sa strácaš,
Neistá
Neistá.
Chodíš krokom pomalým,
otáznikom na perách,
vždy ma niekde za mrazí ,keď
Pýtam sa.
Pýtam sa
Do akej doby, ma čas hodil,
trpím ,hoc som sa nenarodil,
som v tele matky na čas krátky,
Kto to vie
Kto to vie
Plaču vôbec anjeli
či rosa ich slzou je.
čert smútiť ma za čim,
Čo áno,čo nie.
Čo áno, čo nie .
čo sa vlastne smie,
čo nemôže,keď všetko
je pre nás, na zemi
EKO
EKO
Prečo ryba v rieke plače.
Prečo žabka smutne skáče.
Prečo vážka nad bystrinou
Na koniec
Na koniec.
Jak ťažké je niesť cudzie kríže-na nich skrížený vlastný kríž
vtedy sa smrti najskôr pri sľúbiš.
Nechcem falošné slzy vašich očí ani kvety a ich cenu-
Hlas...
Hlas.
ty mlčíš, no- ja počujem tvoj hlas,
Kričíš v nemote,až preklínaš.
sám v sebe sa nevyznáš,
Jak, je ťažké.
Jak,je ťažké dýchať,
a nežiť,
jak, je ťažké,žiť
a nebiť.
Len tak.
Pochopíš až...
Pochopíš až.
Piješ odvar s vlastného žitia,
ulievaš si zo života,
nie je to zlé,ani dobrota.
Prečo tak.
Prečo tak.
Prečo tak,keď hviezda padá,
želáme si,čo rád by,rada.
Život,to nie je,ružova záhrada,
Priznanie
Priznanie.
Čo, sa skrýva, v pare dlaní
čo,v pohľade nemom.
Čo, sa skrýva,za povzdychom
O tom i o inom
O tom ,i o inom.
Ráno je opak noci,
noc,opak rána,
stojí a niet pomoci-
Ja nesúdim...
Ja nesúdim.
Nesúdim druh ľudí,
čo vo mne vzdor budí,
neodplácam zlé-zlým,
Ako k tebe.
Ako k tebe.
Prečo sa nedotkneš,
len tak ,okom.
Prečo nespomalíš,
Až vietor s vetrom tichú noc zaspieva.
Až vietor s vetrom ,na balnu okenného rámu,jesenné lístie naskladá,zmení sa príroda vo výstavnú sieň. zmenia sa ľudia,keď prichádza tieň,a s tím nálada. Každý sme iný,ako listý stromu,niekoho to ťahá von,iného-vojsť, do domu. Sme taký otvorený ,pri teplom čaji-debaty dlhé sú, komu jak sa darí.
Jeseň
SLNKO líže listy stromu,až menia farbu, v žltu ,červenu-ťažko sa verí tomu,že s vetrom ,ich k zemi. zaženu. Jeseň, sa chladom zalieča,sťa by faloš mala rada,a farieb je zrazu plno, je ich celá , záhrada. Jeseň, farby zamieň, zelená, žltá ,červená.
Dotýkaj sa zeme
Dotýkaj sa zeme,
nešahaj na nebo,
s úctou po nej kráčaj,
zaslúži si, lebo.