Anjeli & Čerti - Nepriatelia XII

XII. kapitola

 

Na nábreží Vltavy zastal čierny sedan. Šofér v šedej uniforme rýchlo vystúpil z auta a ponáhľal sa otvoriť zadné dvere. Bolo chladné októbrové dopoludnie a robustná postava muža v dobre padnúcom čiernom obleku okamžite opustila automobil. Zamierila k tmavohnedým dverám asi trojposchodovej historickej budovy. Kým vysoký štyridsiatnik siahol na mosadznú kľuku dverí, všimol si letmo nápisu na neveľkej pozlátenej tabuľke: DUNKEL & Partners, advokátní kancelář. 

V hale sa nachádzala recepcia s obrovským pultom. Jeho hlasné kroky na mramorovej podlahe sa ozývali miestnosťou a ihneď upútali pozornosť mladej recepčnej.

„Chcem okamžite hovoriť s Richardom Dunkelom!“ predniesol tvrdým hlasom a zvláštnym prízvukom.

„Máte s ním dohodnuté stretnutie?“ opýtala sa so širokým plastickým úsmevom.

„Nie.“, povedal ešte o čosi tvrdšie, hlasnejšie a nervóznejšie.

„Má práve poradu. Nie som si istá, či vás príjme, keď ...“, začala ho profesionálne odmietať, avšak nestačila dokončiť začatú vetu, lebo ju prerušil: „ Povedzte mu, že je tu Belzebub!“, buchol päsťou po pulte.

Jeho výraz tváre bol rovnako tvrdý a chladný ako jeho tón hlasu.

Recepčná s roztrasenými rukami zdvihla slúchadlo telefónu a neiste vyťukala číslo na Richardovu linku do kancelárie.

„Pán Dunkel, prepáčte, že vás ruším, ale je tu istý pán, ktorý chce s vami urýchlene hovoriť,“ recepčnej sa zachvela sánka, keď sa jej šéf opýtal kto to je.

„Volá sa Belzebub,“ vyslovila to neveriacky a pozrela na stále zamračeného, čakajúceho muža.

Zo srdca jej padol obrovský kameň ako náhle jej Richard rozkázal priviesť dotyčného do jeho pracovne. Obávala sa, že bez polície by ho asi ťažko dostala z budovy, ak by ho jej nadriadený odmietol.

 

Belzebub vošiel do priestrannej kancelárie, ktorej steny z väčšej časti lemovali policové skrine s právnickou literatúrou. V strede miestnosti stál starodávny dubový stôl.

 

„Dobrý deň, Belzebub. Čo vás sem privádza?“ opýtal som sa zdvorilo, keď som mu podával ruku.

„Mám pre teba ponuku, ... obchodnú!“ hlasne odpovedal.

Belzebubovo nevyberané správanie je známe po celom Pekle. Stretli sme sa do teraz asi trikrát a toto bude náš najdlhší rozhovor. Je to neskutočne hlúpy čert, bohužiaľ je pravou rukou Lucifera, takže ho nemôžeme len tak odbiť. Ak naozaj prišiel s nejakou ponukou, bude to skôr Luciferova záležitosť a on robí len poslíčka.

„Počúvam, som samé ucho!“, vážne ma to zaujíma, čo môže odo mňa chcieť. Pokiaľ viem, Pekelný pán má v tomto svete celú armádu právnikov, ktorí pracujú pre Devil Holding – jeho nadnárodnú korporáciu, zaoberajúcu sa všetkým od výroby špendlíkov, cez služby, po vývoj vojenských a vesmírnych technológií.  

„Richard, ak splníš, čo ti navrhnem, môžeš významne postúpiť v spoločenskom rebríčku nielen tu, ale aj doma. Poďme k veci!“ Belzebub sa významne nadýchol: „presne za mesiac otvoríš portál na zhruba štvrťhodinu!“

Asi som zle počul. Chce, aby som niekomu umožnil prejsť cez bránu z alebo do Pekla! Mojom úlohou je práve tomu zabrániť. To snáď nie je pravda! Porušil by som tým dohodu s anjelmi a ktovie čo ešte. A zvlášť má to aj tak háčik – druhý krištáľ majú Svatanovičovi. Tí by sa radšej nechali zabiť, než by ... to si ale Lucifer musí uvedomovať! Ak by sa im niečo stalo, ostatní anjeli zakročia a potom ...

Prepadol ma strach. Tento čin by mal za následok ukončenie prímeria vo Večnej vojne medzi nami a anjelmi. Knieža temnoty je vynikajúci stratég, takže to nedáva zmysel - začať teraz vojnu. Rada by mu svojich vojakov neposkytla, takže by prehral.

Belzebub spozoroval moje váhanie, čakal na moju reakciu.

„Veľmi dobre viete, že nič také nemôžem urobiť!“ rázne som odpovedal. Dúfam, že ma len skúša. Som strážca portálu, nie jeho vrátnik.

„Dobre si to premysli! Druhú šancu už v živote nemusíš dostať! Čo keby som ti za to ponúkol miesto v Pekelnej rade!?“ lišiacky sa usmial.

On žartuje! Pekelná rada – akási vláda temných démonov – čertov má plný počet dvanástich členov. Pokiaľ viem, o žiadnej zmene sa ani v dlhodobom horizonte nehovorí. Byť jej členom je veľká prestíž. Rada je poradným a kontrolným orgánom Lucifera – absolútneho vládcu Pekla. Pod jej priame velenie spadá tretina pekelného vojska a o moc nad ďalšou tretinou sa delí s Pekelným princom ako veliteľom poslednej tretiny armády.

„Rada je kompletná a nebude sa tak skoro meniť, ak sú moje informácie správne!“ odpovedal som čo možno najpokojnejšie a snažil som sa potlačiť vzrušenie v hlase.

Belzebub sa na okamih zamyslel a potom sa mi pozrel uprene do očí: „Čo keby sa nejakým zázrakom uvoľnilo zopár miest?“ uškrnul sa.

Príslušníci rady sa môžu vymeniť, buď pri ich smrti alebo na prianie nového Pekelného princa a to len traja. Docvaklo mi to! Chce odstrániť terajšieho Pána pekla! Je to síce tyran prvej kategórie, ale ako strážca musím byť aj politicky neutrálny. Ukončím tento rozhovor, a to okamžite.

„Asi viem, o čo sa chcete pokúsiť. Nechcem mať s tým nič spoločné! A zvlášť portál nemôžem otvoriť sám!“ otočil som sa k nemu chrbtom a odkráčal za svoj stôl. Nech už vypadne, pretože ak by sa toto niekto dozvedel, mohli by ublížiť Davidovi a Radane.

„Pochybujem, že to vieš!“ zasmial sa, „O tých anjelov by sme sa postarali. Teba by z toho nikto nepodozrieval, neboj sa. Pokojne by si len na chvíľu otvoril bránu a na nič by si sa nepýtal. Čistá, ľahká prácička, za ktorú by si dostal kráľovskú odmenu!“

Zdá sa mi, že celú záležitosť má celkom dobre premyslenú. Začínam pochybovať, že sa tento plán zrodil v jeho hlave. Chcem, aby bol už vonku!

„Odíď! Ihneď!“ nedbám na etiketu, „A buď rád, že tento rozhovor nenahlásim!“ som naštvaný a zároveň vystrašený. Nechcem mať nič spoločné s týmto sprisahaním.    

„No, keď myslíš! Raz oľutuješ!“ zasyčal a v momente zmizol.

Rozzúrený som buchol do stolu. Prisluhovači pekelného vládcu mi zabili oboch rodičov. Môjmu synovi a žene neublížia! Skryjem ich na nejaký čas vo Švajčiarsku alebo v Taliansku ... bude to podozrivé ... nie, musím to oznámiť! Lenže Lucifer mi určite neuverí! Moja rodina nie je u neho v obľube a na koniec by sa to mohlo obrátiť proti mne. Mohol by som to povedať Romanovi, je členom Rady! Ten je ale s Luciferom na nože. Roman hlasoval proti nasadeniu spoločnej tretiny vojska v plánovanom útoku na anjelov a tým jeho požiadavku rada zamietla. Čo mám urobiť? Pri mojom zamyslení som ani nevnímal klopanie na dvere. Až keď pridalo na intenzite, pozval som nedočkavca ďalej. Stále som premýšľal, ako to vyriešiť, takže som si nevšimol prekvapený výraz v tvári recepčnej, keď skúmala miestnosť a hľadala Belzebuba. Prevzal som od nej akési papiere a poslal ju rýchlo preč.

Zatiaľ nič nepodniknem. Možno sa to Belzebubovi ani nepodarí...

---