Polnočné rozhovory

Čo máš na mysli?
Krepový zámok z hodvábu,
Tancujúca mašľa vo veternom víre červených šiat,
Brechajúci pes bez citu a štýlu
Zlodejom prednášané zimomriavky
... a tri bodky. Jedna.
Otázkou zaplavuješ jasnočiaré ticho, ktoré nás rozdeľuje.
Prečo je to tak? Načo?
Nič iné si ani nevedel.
Otáznikmi ovlažovať už utopenú tmu medzi nami.
Pokiaľ neodbije polnoc.. dve bodky.
Šmátral si po mne očami, čítala som tvoju otvorenú knihu.
Bez slov.
Konverzácia tvojich viečok naznačovala únavu so slabosťou.
Alebo niečo iné?
Spláchla som to, ako stovky iných myšlienok.
A predstáv, ktoré som chcela, aby žili.
Nestalo sa tak.
A ty si zrazu zmizol.