Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

betón

02. 07. 2011
12
10
1416
Autor
.dunaj.
a tak pomalé telá
presúvali svoje tiene


trochu sa topiac trochu
tápajúc
vo všetkých tých oblých hranách
priestoru

rozpačito končila jar

a na jednom z tristošesťdesiatich balkónov oproti
sedelo dievča v pruhovanom tričku
zo zeleného papiera

skladala papierové lastovičky
hádzala ich do vzduchu a mávala rukami
akoby im chcela pomôcť v tom rýchlom lete
čo končil v kruhoch
na zemi

bez čiar
ticho

muž ďalej žehlil svoje košele
na dvanástom poschodí

presvitalo slnko

spoza hrany
nad mestom


10 názorů

to už tu bolo nie? :/.. *

.dunaj.
04. 07. 2011
Dát tip
no veru odtál

Nonchalance
04. 07. 2011
Dát tip
a ty si z petržky?:D * fakt pekne podané..

Pekne si vykreslil atmosféru nudného života betónového sveta - súčastného veľkomesta, bez ideálov a záujmov. Báseň sa mi páčila pre je realnosť

Honzyk
03. 07. 2011
Dát tip
-**.

Seymour
02. 07. 2011
Dát tip
kedysi som čítal niečo podobné,len už neviem od koho..ta baba bola fajn, len scénka s lastovičkami mi príde nejako preprato

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru