Anjeli & Čerti - Priatelia - Prológ

„Anjeli sú určite znepokojení Luciferovou neohlásenou prítomnosťou v ľudskom svete!“ vyriekol ustarostene starý vysoký muž so šedivou bradou v krvavočervenom plášti. Medzi ostatnými prešlo zdesenie. Len ja som si zachovával stoický pokoj.

„Jeho počínanie môže rozpútať vojnu!“ dodal.

„Euronymus, myslím, že predbiehame udalostiam. Podľa mojich informácií anjeli očakávajú rozumné vysvetlenie a garanciu, že sa to nebude opakovať. Nemajú záujem o nové krviprelievanie.“ prerušil som ho, aby nepokračoval vo svojich čiernych víziách, „zaiste nám všetko vysvetlí.“

„Čo keď polooperenci budú chcieť využiť túto situáciu k útoku?!“ ozval sa Milkom, asi dvestoročný démon. Kým som však mohol rezolútne protestovať, rozleteli sa veľké dvojkrídlové dvere a do miestnosti vošiel Lucifer. Plamene sviec na lustri sa zakolísali. Muži v červených plášťoch, sediaci okolo okrúhleho mohutného stolu, spozorneli.

„Lucifer, vyžiadali sme si vašu prítomnosť, aby ste objasnil nedávny incident v svete ľudí!“ predniesol Euronymus, zvierajúc kostnatými prstami dlhú palicu – symbol predsedajúceho pekelnej rady.

„Nie je čo objasňovať!“ jeho hlas zadunel. Medzi členmi rady nastala vrava.  Jeho arogantné chovanie ma neprekvapovalo. Už som si naňho zvykol, ale v tejto situácii mi to nedalo „Chcete sa snáď protiviť našej žiadosti?!“

„Roman, niekto sa ma chystal zabiť! Tak som zakročil!“ odmerane odsekol a pristúpil ku mne bližšie.

„Ale previnilcov ste mal odovzdať anjelom alebo nám!“ poznamenal som na oplátku.

Lucifer sa usmial: „Veľmi rád to teda, urobím teraz. STRÁŽE!“

Do sály vtrhli vojaci s halapartňami a lukostrelci.

„Čo to má znamenať ?!“ ozval sa ktosi.

„Eort, Ahriman a Roberto Mantus ste obvinení zo sprisahania za účelom vraždy nášho vládcu Lucifera, Kniežaťa temnoty, Pekelného princa.“ prečítal z pergamenu nízky zavalitý poručík a ukázal na troch členov rady. Lukostrelci namierili na obvinených. Vojaci sa ich okamžite chopili.

„To je neslýchané !“ ozval som sa „v mene rady žiadam, aby ste ich ihneď prepustili! Musí to byť omyl!“

„Uvidíme na súde.“ pozrel na mňa Lucifer, „odveďte ich!“

„Ja  som nič neurobil!“ kričal Ahriman vzpierajúc sa. Jeden z vojakov ho udrel do temena hlavy a on upadol do bezvedomia. Stráže ho vzali pod pazuchy a ťahali za sebou preč. Pekelný pán pomaly odkráčal.

Trónny sál bol preplnený čertmi. Ruch v ňom prerušil až príchod obžalovaných. Okolostojaci na nich pokrikovali a pľuli. Stráže všetkých troch predviedli pred prázdny kniežací stolec. Sálou sa ozvalo hlasné zabúchanie palice a bočné dvere na pravo od obvinených sa otvorili. Ceremoniár uviedol Lucifera v sprievode šľachticov a malých ochrancov. Knieža vystúpil po schodoch k trónu a obrátil sa k prítomným: „Všetci dobre viete, prečo sme sa tu zišli. Traja členovia Pekelnej rady sú obžalovaní zo sprisahania a pokusu o vraždu mojej osoby.“

Zavládlo hrobové ticho. Z davu som sa do popredia predral ja, spolu s Euronymom.

„Obvinení, vybrali ste si obhajcu?“ opýtal sa Lucifer.

„Áno pane, bude nás hájiť Roman Dunkel.“ povedal nesmelo Eort. Predstúpil som pred princa. Snažil sa nedať na sebe poznať, že mojou prítomnosťou nie je veľmi nadšený.

„Žalobcom bude ctený generál Sammael Adulatorio.“

Z hlúčiku šľachticov a vojakov vystúpil vysoký muž, ktorý mohol mať v ľudských rokoch okolo tridsať päťky.

„Môžeme začať.“, posadil sa Lucifer.

„Vaša výsosť, so všetkou úctou k vám, ale v tomto prípade ste hlavným poškodeným vy! Budete zároveň aj sudcom?“ samého ma moja odvaha prekvapila, ale je proti logike nechať ho rozhodovať v jeho pozícii. Vkročil som na veľmi tenký ľad, ktorý zapraskal. Musel som tu urobiť, spoliehajú na mňa.

„Chceš spochybniť môj zmysel pre spravodlivosť?! Podľa zákona člen rady môže byť súdený len mnou. Nie je tam uvedená žiadna výnimka!“ Lucifer na mňa zazrel ľadovým pohľadom, „ale v poriadku, ak sa obhajoba obáva o moju nestrannosť, menujem ďalších troch sudcov a rozsudok sa príjme prostým hlasovaním.“

Zišiel z trónu a poobzeral sa po prítomných „ Balaam, Milkom, Samnu pristúpte!“ vyzval troch mužov v červených habitoch, stojacích neďaleko.

„Dúfam, že pán obhajca je už spokojný. Prizval som členov rady. Tí budú, hádam, dostatočnou zárukou spravodlivého a nestranného procesu?!“ poznamenal s povýšeneckým úsmevom.

Mierne som sa uklonil na znak súhlasu, avšak v hĺbke duše  som proti Luciferovmu rozhodnutiu protestoval. Je asi zhoda okolností, že všetci traja, náhodne vybraní, boli menovaní do Pekelnej rady práve ním.

Adulatorio zavolal prvého svedka. Nízky čiernovlasý chlapík sa hlboko poklonil a sadol si na stoličku pod princovým trónom. Podľa prekvapeného výrazu mojich mandantov, som usúdil, že ho vidia prvýkrát v živote. Po zložení prísahy svedkom, začal Sammael s vypočúvaním.

„Mohli by ste sa, prosím, ctihodnému súdu predstaviť!“ vyzval ho generál na úvod.

„Volám sa Gorgo Títere. Som sluhom Jeho Výsosti, Pekelného princa, Kniežaťa temnoty, nášho pána.“ otočil sa k Luciferovi a ešte raz sa uklonil.

„Ako ste sa dozvedeli o chystanej vražde princa, komplote pripravovanom obžalovanými?“ začal žalobca.

„Námietka. Nie je isté, či sa moji mandanti spomínaného zločinu dopustili. Preto sa koná tento proces!“ ozval som sa. Adulatorio sa na mňa zmračil, zatiaľ čo Lucifer letmo pozrel na Milkoma. Bol to len okamih.

„Zamieta sa! Pán generál pokračujte!“ dôrazne zvolal Milkom.

„Mám vám zopakovať otázku?“ spýtal sa prívetivo Sammael a podišiel k nemu.

„Nie“ svedok rezolútne odmietol, ale v tom sa zasekol. Nevedomky kýval hlavou, akoby čosi lovil v pamäti.

„Započul som raz spoza dverí rozhovor, ako sa isté osoby dohadujú na zabití Jeho Výsosti.“ odrapkal.

„Môžete na tie osoby ukázať?“

Gorgo neváhal a ukázal na Roberta, Eorta a Ahrimana. Ani sa na nich nepozrel. Dav prítomných začal skandovať  heslá ako ZRADCOVIA alebo ZABITE ICH.

„Ďakujem. Nemám ďalšie otázky. Svedok je váš.“

„Povedali ste, že rozhovor ste vypočuli spoza dverí. Ako si môžete byť istý, že hlasy, ktoré spriadali zradu, patrili obvinením?“ chcem spochybniť jeho svedectvo, preto bude najlepšie ho napadnúť od základov. Títere zamrzol, začal sa obzerať okolo seba a čosi si nesúvisle šomrať. Zhrozene pozrel na Sammaela. Ten blesku rýchle zasiahol „ Nemusíme sa zaoberať nepodstatnými detailmi. Svedok už raz jednoznačne ukázal na zradcov!“

„Generál má pravdu. Pán obhajca, mali by ste sa sústrediť na podstatné veci, ktoré dopomôžu k zbaveniu obvinení vašich... hm, kolegov!“ poznamenal Lucifer.

Oni žartujú. Toto je podstatné! Pokúšal som sa vypočuť svedka, ale neustále zásahy Adulatoria mi to neumožňovali. Pojednávanie sa ťahalo. Svedok striedal svedka a pritom každý hovoril presne to isté. Generál vyťahoval dôkazy, v podobe listín a čestných prehlásení, usvedčujúcich mojich priateľov, ako kúzelník králiky z klobúka. Prakticky každá námietka alebo spochybnenie svedectva bolo vždy zamietnuté jedným zo sudcov.

Nevidel som nádej na ich oslobodenie. Nenávidel som sám seba, že nie som schopný niečo vymyslieť, čo by im pomohlo. Každý môj pokus bol len výstrelom do prázdna.

       „Ctihodný súd vypočul všetky svedectvá a prehodnotil predložené dôkazy.“ povedal Milkom kačacím hlasom „vyriekneme svoj verdikt.“

Traja pomocní sudcovia pozreli na Lucifera. Ten sa nežne usmial na obžalovaných: „Vinní.“

To slovo zaznelo ešte trikrát ako ozvena.

„Trestom za tento hrozný zločin bude smrť!“ nariadil Balaam. Hlavným vstupom priklusali lukostrelci a obkľúčili odsúdených. Tetivy lukov sa vŕzganím v momente napli čakajúc na pokyn.

„Lucifer, takto nemôžu zomrieť! Sú stále členmi rady!“, vystúpil Euronymus. Ohromené Knieža temnoty zastavil gestom strelcov.

„V poriadku. Prineste teda jed anjelov!“ rozkázal ceremoniárovi. Vzápätí sluhovia priniesli stôl a na ňom tri vysoké čaše. Ďalší služobník doniesol džbán a nalial do nich zelenkavú tekutinu. Lukostrelci sa rozostúpili do polkruhu. A začali odsúdencov tlačiť k stolu. Každý z nich si vzal bez slova pohár.

„Teraz zomrú nevinní! Ty, pane budeš mať našu krv na svojich rukách. Ale verte, našou smrťou to nekončí!“ prehlásil Roberto Mantus a napil sa. Hustá kvapalina pomaly opúšťala kalich. Šťava z angeliky mu najprv popálila pery a jazyk. Leptala hrdlá mužov, až nakoniec ich telá vzbĺkli jasným plameňom. Poháre dopadli na zem a rozbili sa na tisíce črepín...