niekto tu chýba

niečo tu chýba
zrnitá fotografia z letných čias

keď sme si v necelom úsmeve trhali lístky
večne sa smiali na neónových kolotočoch
vo výškach vlastných marihuanových snov
a monogamnej láske jedinečnej c. lorimerovej

počítali kozičky a ovečky a peniažky, hádzali ich do kanálov
splachovali svoju budúcnosť a nesklápali dosky

čítali poéziu na akú nikdy nebudeme mať
kázali a pili whisky vodu víno pivo kofolu
a smiechom sme sa strepávali zo stolu
do uránového dolu neúspešných básnikov
ktorých jediným zločinom bolo odopretie viery
v poslušnosť a prácu a rodinu a štát... a boha

nadávali na vzhľad a krásu a oblečenie a módu
a so spotenými čelami krúžili po nočných izbách
s túžbou po cigarete a troche pŕs i nôh v objatí
najlepšie vo vlhkej tráve tvojho lona pri východe slnka

do tanca nám najkrajšie hrala gitara a elektronika
kopala nás do uší i duší, prerývala ryhy v tvárach
a bežali sme za ňou žeravou tmou, dochádzal nám dych
starli sme a báli sme sa stresovali trápili sa a hľadali
a nenachádzali v ustavičnom hľadaní, až sme zabudli čo vlastne bolo stratené
a tak by sme sa radšej mali nájsť sami navzájom
hlavne keď dokonalosť je skrytá za rohom
a potešili by tam sliny a červená, ktorú by v tme nebolo vidno
a mali by sme byť a k tomu smerujeme po tom prahneme

svätí božskí dokonalí
živí šťastní rozchechtaní
veční!